BRATISLAVA 12. októbra (SITA) - Rezervovaný prístup Slovenska aj ďalších členov Európskej únie k prijatiu Turecka odráža správa ministerstva zahraničných vecí, ktorú v stredu predloží vláde a tá následne parlamentu. "Únia musí zohľadniť demokratické názory svojich občanov, vyjadrené v prieskumoch verejnej mienky, ktoré poukazujú na ich nízku podporu členstvu Turecka v EÚ," tvrdí MZV. Pripomína, že "viaceré prieskumy verejnej mienky a štúdie mimovládnych organizácií poukazujú aj na civilizačné rozdiely a rezervovanosť tureckého obyvateľstva k európskym hodnotám" a že "medzi obyvateľstvom mnohých členských krajín existujú obavy z tureckej migrácie." Väčšina členov vrátane SR preto podporí začatie rokovaní o členstve, prípravu naň ale datuje až do roku 2020. Zároveň zdôrazňuje, že negociácie sa nemusia skončiť vstupom Turecka.
Členstvo, o ktoré sa Turecko usiluje už štyridsať rokov, môže ohroziť aj referendum v štátoch únie. "Ak by sa naplnili plány aspoň jednej z členských krajín na uskutočnenie referenda o vstupe Turecka, hrozba negatívneho výsledku plebiscitu je vysoko pravdepodobná," píše MZV. Referendum zatiaľ svojim občanom sľúbil francúzsky prezident Chirac. Túto myšlienku podporil aj budúci predseda Európskej komisie Barroso a šéf Európskeho parlamentu Borell. Minister Eduard Kukan plebiscit rázne odmietol, označil ho za politicky chybný a neprijateľný.
Správa jeho rezortu je ale opatrná už pri začatí rokovaní: "Nevyhnutným predpokladom otvorenia prístupových rokovaní s krajinou je naplnenie príslušných kritérií presne tak, ako sa to vyžadovalo v prípade ostatných kandidátskych krajín." Zhŕňa tiež pozitíva členstva: turecký trh by výrazne stimuloval hospodárstvo únie, 71 miliónová populácia s väčším prírastkom ako majú terajšie štáty EÚ by mohla riešiť nedostatok produktívnej pracovnej sily, Turecko s druhou najväčšou armádou v NATO (po USA) by zvýšilo bezpečnosť únie a posilnilo ju ako seriózneho a rešpektovaného partnera, myšlienková a kultúrna rozmanitosť zvyšuje životaschopnosť spoločenstva. Prizvaním na rokovania by EÚ potvrdila dôveryhodnosť, negociácie by mohli byť motorom ďalšej demokratizácie Turecka.
Na druhej strane menuje MZV riziká - Turecko môže mať problém ochrániť svoju hranicu (vonkajšia hranica EÚ by bola dlhšia o 2 477 km na pevnine, 1 762 km na pobreží Čierneho mora a 4 768 km Stredozemného mora, pričom susedí s nestabilnými štátmi ako Irak či Gruzínsko), jeho prípadné špecifické záujmy by s ohľadom na jeho veľkosť a tým aj váhu v EÚ mohli zablokovať rozhodovanie vo veciach, kde je potrebný súhlas všetkých. Turecko by tiež prehĺbilo regionálne rozdiely, je oveľa chudobnejšie ako dnešná EÚ. "Nástroje jednotného trhu a solidarity by boli výrazne poznačené členstvom Turecka - prostriedky rozvojových fondov by plynuli prevažne do Turecka," dodáva MZV.
Turecko je republikou s absolútnou väčšinou obyvateľstva, vyznávajúceho islam. Na území takmer 780 tisíc kilometrov štvorcových, žije vyše 70 miliónov ľudí, v roku 2025 by malo mať viac obyvateľov ako ktorákoľvek krajina EÚ - odhaduje sa 89 mil., kým Nemecko by malo mať 82 mil. Turecko je oveľa chudobnejšie ako Slovensko. Hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa bol vlani 28 percent z priemeru EÚ, v SR 47 percent. Viac ako polovicu obchodov robí Turecko s úniou, pričom viac vyváža ako dováža. Je 7. najväčším obchodným partnerom EÚ.
