Bratislava 15. októbra (TASR) Prezident SR Ivan Gašparovič sa k šestici zákonov upravujúcich reformu v rezorte zdravotníctva vyjadrí pravdepodobne až v pondelok. Pätnásťdňová lehota, ktorú má hlava štátu podľa ústavy na posúdenie zákonov schválených parlamentom, uplynie v sobotu.
A keďže to je deň pracovného voľna, hraničným termínom, do ktorého sa musí prezident vyjadriť, je podľa právnikov najbližší pracovný deň, čiže pondelok, vysvetlil pre TASR hovorca hlavy štátu Marek Trubač. "Ale nemôžem vylúčiť, že to bude už dnes," dodal.
V uplynulých dvoch týždňoch študovali šesť zdravotníckych zákonov prezidentovi legislatívci. Keďže prezident je tiež právnik, zákony si študoval aj individuálne a pri konečnom verdikte sa nebude riadiť len odporúčaním svojho legislatívneho odboru, ale aj vlastným právnickým úsudkom, poznamenal Trubač. Šéf parlamentu Pavol Hrušovský dnes novinárom povedal, že bude trvať na tom, aby v prípade prezidentovho veta parlamentné výbory prerokovali pripomienky hlavy štátu ešte počas rokovania októbrovej schôdze a aby následne prípadné prezidentom vrátené zákony opäť prerokovalo plénum.
Zákony dostal Gašparovič na stôl 1. októbra. Z jeho doterajších vyjadrení nie je zrejmé, aký postoj k reforme zaujme. Podľa Trubača bude posudzovať každý zákon zvlášť a nie reformu ako celok. Môže sa teda stať, že niektoré zo série zákonov podpíše, iné nie.
Balík šiestich zdravotníckych zákonov z dielne ministra Rudolfa Zajaca schválila Národná rada SR v druhej polovici septembra.
Zo zákona o zdravotnom poistení vyplýva, že štát bude za svojich poistencov platiť štyri percentá z priemernej mesačnej mzdy. Právna norma ďalej zavádza dva typy poistenia verejné a individuálne. Na základe verejného zdravotného poistenia bude mať každý občan Slovenskej republiky právo na zdravotnú starostlivosť a služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou v rozsahu určenom osobitnými predpismi.
Podľa zákona o zdravotných poisťovniach bude štát po transformácii Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Spoločnej zdravotnej poisťovne na akciové spoločnosti vlastniť 100 percent ich akcií. Po transformácii zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti bude štát vlastníkom 51 percent akcií.
Zákon o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia obsahuje zoznam 6000 diagnóz hradených z verejného poistenia. Ten bude vydávať vláda svojim nariadením a aktualizovať ho najmenej raz za rok.
Zákon o zdravotnej starostlivosti novým spôsobom definuje zdravotnú starostlivosť, pričom vychádza z jej ponímania v technickom slova zmysle ako služby a z pohľadu etiky ako poslania.
Zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách v zdravotníctve stanovuje, že zdravotnícke zariadenia sa stanú akciovými spoločnosťami s 51-percentnou účasťou štátu a jednotným spôsobom upravuje právne postavenie jednotlivých stavovských organizácií. Členstvo v nich nebude povinné.
Posledný zo série - zákon o záchrannej zdravotnej službe ukladá záchrannej službe povinnosť prísť k pacientovi do 15 minút. Záchranná služba bude svoje úlohy zabezpečovať prostredníctvom operačných stredísk a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí budú prevádzkovať ambulancie ZZS. Podľa tejto právnej normy bude Slovensko rozdelené na 207 zásahových území.
Za zdravotnícke zákony hlasovali všetci koaliční poslanci s výnimkou Márie Sabolovej z KDH, ktorá sa zdržala hlasovania, časť nezávislých poslancov a jediný opozičný poslanec Bohumil Hanzel zo Smeru. Poslanci za opozičné strany ĽS-HZDS, Smer a KSS právne normy odmietli.
