Bratislava 27. októbra (TASR) - Sviatok mŕtvych slávili už Kelti. V noci z 31. októbra na 1. novembra sa lúčili s letom, ktoré patrilo bohyni života a vítali vládu kniežaťa smrti Samhaina, ktorý vládol zime. Podľa Keltov tejto noci dochádzalo k prelínaniu sveta živých a mŕtvych, nastával Nový rok, a tak sa venovali meditáciám, vešteniu z kostí a proroctvám.
V roku 837 vyhlásil pápež Gregor IV., že pohanský sviatok Samhain bude patriť aj v kresťanskej cirkvi mŕtvym. Tak sa z 1. novembra, pohanského Samhainu, stal deň Všetkých svätých. Nasledujúci deň (2. november) bol vyhlásený za Deň všetkých duší, dnes ľudovo pomenovaný Dušičky. Súčasný slovenský kalendár tento deň zaznamenáva ako Pamiatku zosnulých.
Úcta k mŕtvym má na Slovensku hlboké korene a siaha až k našim praslovanským predkom. Podľa predstáv našich predkresťanských praotcov, duše zosnulých sa aj po odchode z tohto sveta zúčastňovali na udalostiach rodu, z ktorého pochádzali. Tí, čo po nich ostali na zemi, si ich mali zasa uctiť primeraným spôsobom a obradmi. Duša človeka mala pritom podľa ľudí podobu bezfarebného obláčika, alebo bielej holubice. Na Slovensku bolo zvykom na Dušičky obdarúvať chudobných ľudí jedlom, obradným pečivom a peniazmi, aby sa modlili za duše zosnulých. Starším zvykom, ktorý pretrval až podnes, je pálenie sviečok na hroboch.
