Staré Hory 5. novembra (TASR) - Vo vyšších polohách Veľkej Fatry odborníci ešte aj v týchto dňoch pozorovali vtáky, ktoré sa už dávnejšie mali prechodne odsťahovať do južnej alebo juhozápadnej Európy. Slávik červienka a vrchárka modrá to však "odmietli" a zostali vo svojich rodiskách v horských lesoch pod Rakytovom.
"Popri niekoľkých 'otužilých' samcoch drozda čierneho, ktorého lesné populácie boli ešte pred niekoľkými rokmi tiež sťahovavé, patria červienka a vrchárka k ďalším migrantom, ktorí sa rozhodli nevydať na migračnú trasu," uviedol pre TASR pracovník starohorskej Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV Miroslav Saniga. Pravdepodobne je to preto, lebo v ostatných dňoch práve vo vyšších polohách vďaka inverznému počasiu pretrvávajú priaznivé klimatické pomery, čo im umožňuje prežiť aj tam.
Saniga dodal, že je ťažko predpovedať, aký osud postihne tieto vtáky pri ich pokus o prezimovanie vo svojom rodisku. Tak červienka, ako aj vrchárka si totiž hľadajú poživeň na zemi. Ak však v horských oblastiach nenapadne priveľa snehu, môžu dočkať návrat jari. Nádej na prečkanie nepriaznivého zimného obdobia budú mať v blízkosti horských bystrín a jarčekov, kde sa nájdu vždy nejaké miesta, ktoré nie sú pod snehom. Takéto stanovištia vyhľadávajú práve už spomenuté drozdy čierne, ktoré sa počas niekoľkých desaťročí už pretransformovali z kategórie sťahovavých vtákov do kategórie stálych.
K operencom, ktorí neposlúchli odveký zákon prírody o sťahovaní sa do prechodného domova do južnejších oblastí Európy, patrí aj žltochvost domový. Za posledných desať rokov ostal jeden žltochvost už trikrát v podhorskej dedine Liptovské Revúce v okrese Ružomberok.
Tieto prípady prezimovania sťahovavých vtákov vo svojich rodiskách súvisia s globálnym otepľovaním Zeme. Tým sa zlepšujú klimatické pomery, a tak i podmienky na prežitie sťahovavých operencov v ich trvalých domovoch. Odborníci predpokladajú, že s postupným otepľovaním Zeme sa tomuto fenoménu prispôsobia aj iné sťahovavé operence zo severnej pologule.
