Bratislava 7. novembra (TASR) - Bývalá podpredsedníčka posledného Mečiarovho vládneho kabinetu a poslankyňa za ĽS-HZDS Katarína Tóthová už vrátila Úradu vlády SR štvrť milióna korún, ktoré dostala počas svojho pôsobenia vo funkcii ako odmenu. Uvažuje však o ďalších právnych krokoch.
K vráteniu odmien, ktoré jej boli vyplatené, keď zastávala post vicepremiérky, zaviazal Tóthovú právoplatne súd. "Ja ako človek, ktorý rešpektuje rozhodnutie súdov, som zaplatila. Ale nesúhlasím s týmto a využijem ďalšie právne prostriedky na to, aby som doviedla vec do konca," spresnila pre TASR Tóthová. Poslankyňa síce podala mimoriadne dovolanie aj na generálnu prokuratúru (GP), ale zmeškala lehotu. Nechcela prezradiť, či sa obráti na Ústavný súd SR alebo na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.
Problém je v tom, že slovenské súdy vydali v súdnych sporoch o vládne odmeny vyplatené v rokoch 1994 až 1998, kde Úrad vlády SR žaloval podpredsedov Mečiarovho kabinetu, úplne rozdielne rozhodnutia v rovnakých veciach. Napríklad Tóthovej bývalý vládny kolega Jozef Kalman nemusí vrátiť z polmiliónových odmien ani korunu. V jeho prípade totiž neuznali aktívnu legitimáciu navrhovateľa, čiže Úradu vlády SR, tvrdiac, že žalovať mala Slovenská republika. Celý prípad na základe tohto argumentu zmietli zo stola, takže Kalman, rovnako ako Mečiar nemusia vrátiť žiadne peniaze. V prípade Kataríny Tóthovej priznali súdy úradu vlády iba časť odmien, približne 250 tisíc korún.
Podľa právneho zástupcu Úradu vlády SR Štefana Haulíka zo stanoviska GP SR vyplýva, že na vyplácanie odmien členom vlády úplne postačuje uznesenie vlády, hoci to príslušný zákon neumožňuje. Dostávame sa do paradoxnej situácie, keď po rozhodnutí prokuratúry existuje priestor pre členov kabinetu aj naďalej si vyplácať mimoriadne polročné odmeny bez zmeny príslušnej legislatívnej normy, spresnil pre TASR Haulík. Posledné rozhodnutie prokuratúry v kauze vládnych odmien je podľa neho právne nezmyselné.
Kauza vyplácania odmien členom vlády expremiérom Mečiarom mala v rokoch 2000 a 2001 aj trestnoprávnu dohru. Bývalého predsedu vlády vtedy orgány činné v trestom konaní stíhali pre trestný čin zneužitia právomoci verejného činiteľa. Dopustiť sa ho mal tým, že v rokoch 1993 až 1998 členom jeho vládnych kabinetov vyplatil odmeny v celkovej výške 13,7 milióna korún. Prokuratúra však po ukončení vyšetrovania zastavila trestné stíhanie V. Mečiara, aj keď konštatovala, že odmeny vyplácal protiprávne.
Odmeny boli teda podľa právoplatného stanoviska prokuratúry vyplácané v rozpore so zákonom, nešlo však o trestný čin. Na túto skutočnosť ešte počas Mečiarovho vládnutia upozornil ako prvý Najvyšší kontrolný úrad. Na základe konštatovania prokuratúry o protiprávnosti vyplácania odmien Úrad vlády SR následne zažaloval bývalých vládnych predstaviteľov, ktorí odmietli vrátiť mimoriadne odmeny. Mečiar na súde uplatnil námietku premlčanosti, preto nemusí vrátiť 139 737 korún.
Aktuálny je teraz už len prípad podpredsedu ĽS-HZDS a bývalého podpredsedu vlády Sergeja Kozlíka. Odvolací Krajský súd v Bratislave si vyžiadal od úradu vlády listinné dôkazy. Na Okresnom súde Bratislava I Kozlík spor prehral, pričom však má zaplatiť len časť z odmien za obdobie od roku 1997 do 1998. Ide o viac ako 113 tisíc korún. Posledné rozhodnutie prokuratúry bude mať pravdepodobne vplyv aj na Kozlíkovu kauzu. Úrad vlády SR tak po štyroch rokoch na základe dvoch úplne rozdielnych stanovísk prokuratúry môže spor prehrať.
