BRATISLAVA – Budúci týždeň by sa mala vláda zaoberať odporúčaním privatizačnej komisie na predaj 49 percent akcií Transpetrolu ruskej spoločnosti Jukos. Ako sme informovali v sobotu, Jukos zvíťazil v tendri, keď ponúkol 74 miliónov dolárov, čo je asi 3,6 miliardy korún. Cena pritom zohrávala vo výbere investora rozhodujúcu rolu, jej váha bola 60 percent. Podľa ministerky privatizácie Márie Machovej však v prospech Jukosu nerozhodla len vyššia cena v porovnaní so Slovnaftom, ale ruská spoločnosť vyhovela lepšie aj v iných kritériách.
Jukos je spoločnosťou s aktivitami v celom reťazci ropného priemyslu od ťažby cez spracovanie až po odbyt ku konečným zákazníkom. Produkcia Jukosu, ako i záujem o ropu na zahraničných trhoch rastú, čo je aj dôvodom, prečo sa spoločnosť zaujíma o ropovod Družba v majetku Transpetrolu. Viceprezident Jukosu Michail Brudno pritom odmieta tvrdenia, že pri vyťažení nevyužitých prepravných kapacít Transpetrolu bude Jukos preferovať iba vlastné zdroje ropy. „Naším zámerom je prepravovať vyššie objemy ropy z Ruska do Európy bez ohľadu na to, o akú ropu pôjde,“ zdôraznil Brudno.
Gigant
Trhová kapitalizácia spoločností (trhová hodnota akcií vynásobená ich počtom) bola v roku 2000 na úrovni 9,3 miliardy amerických dolárov. Celkové tržby za rok 2000 predstavovali 8,5 miliardy dolárov. EBITDA, čiže zisk pred zdanením, odpismi a bez odpočítania úrokových nákladov za minulý rok dosiahol 5,5 miliardy dolárov, čistý zisk 3,2 miliardy dolárov. Jukos sa prezentuje ako jedna z najtransparentnejších ruských spoločností otvorených investorom. Finančné výkazy Jukosu sú tri roky vedené podľa amerických účtovných štandardov US GAAP.
Zásoby ropy
Podľa auditu vykonaného v decembri 2000 spoločnosťou Miller & Lents, Ltd boli celkové ropné rezervy Jukosu na úrovni 12,2 miliardy barelov (z toho 11,8 miliardy barelov ropy a 0,4 miliardy barelov zemného plynu).
V januári tohto roku odkúpil Jukos kontrolný podiel v Eastern Siberian Oil & Gas Company, čím zvýšil svoje rezervy o 0,5 miliardy barelov. Aktíva Eastern Siberian zahŕňajú aj najväčšie ruské nevyužité nálezisko ropy a zemného plynu v oblasti Jurubčeno-Tachomskaja na východnej Sibíri.
Ťažba
Tri najvýznamnejšie ťažobné strediská Jukosu sa nachádzajú v Samaraneftegaze – v európskej časti Ruska, v Juganskneftegaze a v Tomsknefte na Sibíri. V roku 2000 vyprodukoval Jukos 49,5 milióna ton ropy – čo tvorilo 15 percent celkovej ruskej produkcie. Spoločnosť zaznamenáva najvyššiu mieru rastu produkcie medzi producentmi ropy v Rusku a v tomto roku plánuje zvýšiť objem celkovej produkcie na 56,5 milióna ton.
Trhy
Jukos vyváža 45 percent svojej ropnej produkcie najmä prostredníctvom prístavov v Baltskom a Čiernom mori a cez ropovod Družba do európskych štátov. Približne dve tretiny zo spracovaných ropných produktov sa predávajú na domácom trhu. Zvyšná časť produkcie sa vyváža do európskych štátov a na Ďaleký východ.
Expanzia
Vstup Jukosu na Slovensko by bol ďalším krokom v medzinárodnej expanzii, ktorú spoločnosť začala v tomto roku. V polovici júna podpísal Jukos a americká spoločnosť Wiliams International dohodu o akcionárskom vstupe ruskej spoločnosti do litovskej rafinérie Mazeikiu Nafta, ktorá vlastní baltský ropný terminál Butinges a naň nadväzujúci exportný ropovod smerujúci z Ruska.
Podľa dohody by mal Jukos získať emisiou akcií v litovskej rafinérii 26,85-percentný podiel. Na rovnakú úroveň klesne z terajších 33 percent aj podiel americkej spoločnosti, ktorá získala kontrolu nad Mazeikiu Naftou koncom roka 1999.
Jukos zaplatí za akcie Mazeikiu Nafty 75 miliónov dolárov (o milión dolárov viac, ako ponúkol za Transpetrol). Zároveň sa zaviazal poskytnúť litovskej spoločnosti päťročný úver v rovnakej výške na modernizáciu a výstavbu skladovacích tankov v termináli Butinges a na výstavbu produktovodu. Celkové investičné náklady budú predstavovať 400 miliónov dolárov. Pripravuje sa aj podpísanie dohody medzi Jukosom a Mazeikiu Naftou na ročné dodávky ropy v objeme 4,8 milióna ton s platnosťou na desať rokov. Podľa zmluvných podmienok zostane riadenie litovského závodu úplne v kompetencii americkej spoločnosti.
V októbri tohto roku schválil Jukos kúpu dvoch divízií Hydrocarbons a Process Technology britsko-nórskej spoločnosti Kvaerner ASA. Predpokladaný objem transakcie predstavuje sto miliónov dolárov, pričom táto suma nezahŕňa objem dlhov spoločnosti Kvaerner.
Jukos v súčasnosti vlastní v spoločnosti Kvaerner 12,1-percentný podiel a predložil už ponuku na kúpu ďalšieho 12,9-percentného podielu. Tým by sa stal najväčším akcionárom spoločnosti.
TOMÁŠ KURTANSKÝ
