PREŠOV 9. novembra (SITA) – Za dôstojnú starobu našich rodákov na Slovensku je mottom mesačnej akcie, ktorú dnes začal Koordinačný výbor reoptantov v SR. Počas štyroch týždňov chcú jeho členovia poukázať na nespravodlivosť pri výpočte starobných dôchodkov reoptantov z Ukrajiny, ktorí sú oproti ostatným príslušníkom krajín bývalého Sovietskeho zväzu znevýhodnení. Ako na dnešnej tlačovej besede informoval tajomník združenia Štefan Kruško, Ukrajinci sú diskriminovaní od januára 2002, keď začala platiť Dohoda medzi SR a Ukrajinou o sociálnom zabezpečení.
Ľudia, väčšinou so slovenskými koreňmi, ktorí sa vrátili z Ukrajiny na Slovensko a uplatnili si starobný dôchodok po roku 2001, dostávajú v prepočte najviac 1 410 Sk za odpracované roky na Ukrajine, ktoré im vymeriava a vypláca ukrajinská strana. Pri odpracovaní 25 rokov a viac ukrajinský dôchodok činí 220 hrivien
(1 400 Sk). Keďže Ukrajinci žijúci na území Slovenska nemohli ku dňu, keď dosiahli dôchodkový vek odpracovať u nás potrebných 25 rokov a prácu na Ukrajine im Slovensko nezohľadňuje, nik z nich nespĺňa nárok na slovenský dôchodok. Preto sú registrovaní na úrade práce, prípadne začnú poberať k ukrajinskému dôchodku príspevok 300 až 800 Sk. Podľa vyjadrenia 56-ročnej Marty Scheglovskej z Košíc, ktorá žila v Rovnom na Ukrajine a odpracovala tam 25 rokov v televíznej fabrike, ukrajinská strana jej priznala dôchodok vo výške 150 hrivien - 1 000 Sk. Na Slovensko, odkiaľ pochádzajú jej rodičia, prišla pred šiestimi rokmi. Hoci nárok na dôchodok má, aby prežila, pracuje ako upratovačka za minimálnu mzdu. Živí aj manžela, ktorému dôchodok zatiaľ nepriznali. Sestra pani Marty dovŕšila dôchodkový vek pred rokom 2002 a tieto problémy nepozná. Podľa Kruška ich majú občania, ktorí sa na Slovensko vrátili v rokoch 1993 až 99, sú medzi nimi aj ľudia od Černobyľu.
Koordinačný výbor reoptantov v SR chce rozbehnúť podpisovú akciu, aby sa ich návrhom na zmenu medzinárodnej dohody zaoberal Výbor NR SR pre sociálne veci a bývanie. Za posledné dva roky sa združenie obrátilo s problémom na slovenský parlament, prezidenta, príslušné ministerstvá, Sociálnu poisťovňu, ochrancu ľudských práv i na ukrajinské orgány - ministerstvo práce a sociálnej politiky, Dôchodkový fond, Radu ministrov, parlament, prezidenta. Podľa Kruška výsledok bol vždy rovnaký, "postupujeme podľa platnej medzištátnej dohody a príslušných zákonov.“ Medializáciou problému chcú ich postoj zmeniť..
