Minister vnútra Vladimír Palko (KDH) tvrdí, že na európskych ministerských radách sa majú prezentovať rezortné stanoviská. "Vláda také niečo ani nebude môcť robiť," povedal na otázku prijímania vládnych stanovísk pre rokovania ministrov členských krajín únie.
Šéf rezortu spravodlivosti (KDH) Daniel Lipšic argumentuje tým, že príslušný minister je z pohľadu primárneho práva EÚ členom konkrétnej ministerskej rady s danými kompetenciami. "Môže vláda zaviazať ministra, ako má realizovať svoju zákonnú kompetenciu? To by bol asi aj ústavný problém," povedal Lipšic.
Opačný názor však majú šéf rezortu diplomacie Eduard Kukan a vicepremiér Pál Csáky. Vláda podľa Kukana môže zaujať stanovisko najmä k citlivým otázkam prejednávaným na ministerských radách a minister ho bude musieť rešpektovať. "Vyzeralo by veľmi zle, keby jeden minister niečo hovoril na jednej rade, minister zahraničných vecí niečo iné na Rade pre všeobecné záležitosti, kde sa všetky tieto rozhodnutia schvaľujú, a, nebodaj, premiér by hovoril tretie na Európskej rade. Preto treba tieto veci zjednotiť," povedal. Podľa Csákyho nie je celkom správne, ak ktorýkoľvek člen vlády zastupuje na rokovaní ministerskej rady len osobný alebo skupinový názor.
Povinnosť ministrov informovať vládu pred a po zasadnutiach ministerských rád o ich obsahu stanovuje návrh činnosti vlády v procese tvorby stanovísk k legislatívnym návrhom Európskej komisie. Na dnešné rokovanie vlády ho predložili Kukan spolu s Csákym. "Je tu povinnosť minimálne o tom informovať vládu, a potom budeme postupovať podľa rokovacieho poriadku vlády," uviedol Csáky k materiálu.
Návrh KDH vo vláde vetovalo. Lipšic argumentoval tým, že najprv by mal byť prijatý osobitný vykonávací zákon k ústavnému zákonu o vzťahoch parlamentu a exekutívy v záležitostiach EÚ.