Podľa slov vedúceho výskumu profesora Jozefa Bátoru môžu nálezy zo staršej doby bronzovej smelo konkurovať pamiatkam z obdobia starovekého Grécka. Ďalší výskum bude pokračovať v obci v letných mesiacoch budúceho roka. Realizácia celého projektu potrvá podľa Bátoru niekoľko rokov. Finančne sa na ňom podieľa nemecký Archeologický inštitút.
Nálezisko v obci Rybník považuje Bátora za unikátne. "Našli sme skvosty, ktoré sa svojim významom vyrovnajú egyptským pyramídam, ktoré chodia obdivovať ľudia z celého sveta. V skúmanej lokalite sme našli prenosné piecky, krčahy i originálne keramické hrkálky, ktoré naši predkovia využívali pri náboženských rituáloch." Okrem týchto predmetov archeológovia objavili doklady tkania v podobe tkáčskych závaží a praslenov, doklady o výrobe kamenných náradí i vrecko riečnych mušlí, zrejme maškrty obyvateľov osady.
Obydlia boli v staršej dobe bronzovej 1500 rokov pred Kristom usporiadané rovnako ako osady v Turecku a povestných gréckych Mykénach. Osada v Rybníku sa rozprestierala na ploche zhruba pol hektára neďaleko hradiska na Kusej hore. Z troch strán bola chránená príkrymi zrázmi, z prístupnej časti ju chránila priekopa. Tú pravdepodobne vyhĺbili obyvatelia osady. Oblasť dolného Pohronia, na ktorú sa slovenskí i nemeckí archeológovia pri svojom výskume zamerali, je zaujímavá i tým, že sa v nej pohyboval rímsky cisár Marcus Aurelius. "Vraj tu napísal svoje mimoriadne známe filozofické dielo Hovory k sebe samému. V týchto miestach sa odohral i zápas Rimanov a barbarov. Je to známy výjav, zobrazený na Trajánovom stĺpe v Ríme," skonštatoval Bátora.
svl som
