Bratislava 15. novembra (TASR) - Na Slovensku sa podľa politológa Miroslava Kusého ani po pätnástich rokoch od 17. novembra 1989 neudiala základná zmena, a to vytvorenie silnej občianskej spoločnosti.
"To, čo sa nám tu vytvorilo, je skôr partokracia, vláda strán, než nejaká všeľudová demokracia," povedal dnes pre TASR Kusý. Podľa jeho slov iniciatívu ľudí z novembra ď89, keď vyšli do ulíc, veľmi rýchlo prebrali do rúk politické strany a "občan zase spasívnel". "Nebolo tu podhubie preto, aby to, čo sa stalo v tom novembri, sa nejakým spôsobom zafixovalo," konštatoval. Kusý si myslí, že politická scéna sa veľmi zmenila a politické strany presadzujú predovšetkým vlastné "partajné" záujmy.
Prechod k občianskej spoločnosti sa podľa neho nedá dosiahnuť dekrétom, ani násilím a môže vyjsť len od občanov zdola.
"Politické strany sa zabetónovali vo svojich pozíciách, všetky. Takže oni nemajú záujem meniť ten stav taký, aký je. Oni sú v parlamente a oni rozhodujú o tom, čo sa bude diať, v tomto zmysle od existujúcich politických strán sa iniciatíva čakať nedá," poznamenal. Za krok vpred v tomto smere považuje vytváranie občianskych iniciatív či mimovládnych organizácií pre riešenie konkrétnych úloh, ako napríklad lesoochranárske zoskupenie Vlk. "To všetko sú občianske iniciatívy, kde si ľudia povedali - od štátu nemôžeme čakať, že tu niečo zmení, musíme sa začať o to starať, a toto musí platiť omnoho širšie, aby to občania pochopili," poznamenal. Podľa neho občania sami musia prísť na to, že musia vziať iniciatívu do vlastných rúk v prípadoch, keď ich začne "tlačiť" nejaký problém a zistia, že politické strany ani štát im ho nebudú ochotné riešiť. Hoci všetko smeruje k vytvoreniu občianskej spoločnosti, Kusý si netrúfa odhadnúť, ako rýchlo "to prebehne". "To bude problematické, lebo občianske vedomie je faktor politickej kultúry v krajine, ktorá je, ako vieme dobre, na nízkej úrovni," dodal.
Očakávania novembra ď89 sa podľa Kusého splnili. "Totiž, v tom novembri sme toho nechceli až tak veľa. Požiadavky, ktoré si VPN stanovila, boli skromné. V istom zmysle revolučné - zrušenie vedúcej úlohy strany, ale pokiaľ ide o nejaké demokratické perspektívy, tam sme ešte nemali jasno, čo vlastne chceme," spomínal Kusý. Je presvedčený, aj ako osobný účastník nežnej revolúcie, že novembrové udalosti režírovali "revolucionári". "Neverím na žiadne temné sily v pozadí," komentoval. Podľa neho vtedajší vývin udalostí bol absolútne spontánny, amatérsky a neočakávaný.
Kusý naznačil, že Slovensko bolo v roku ď89 v špecifickej situácii, lebo z prebiehajúcej industrializácie profitovalo v celom období komunistického vývoja. Kým v Čechách životná úroveň klesala, na Slovensku stúpala. Veľa ľudí preto aj teraz hovorí, že za komunizmu bolo lepšie. Podľa Kusého zďaleka nie všetkým chýbala sloboda cestovania, svedomia či prejavu. "Tí, ktorým chýbala sloboda, to boli skôr intelektuáli. Normálnemu družstevníkovi stačilo, keď raz za rok ho družstevný autobus odviezol niekam k Čiernemu moru," dodal.
Osobne pre Kusého predstavovala nežná revolúcia a z nej vyplývajúce zmeny naplnenie všetkých jeho osobných očakávaní a považuje ju za rozhodujúcu pozitívnu záležitosť. bmg per
