BRATISLAVA 17. novembra (SITA) - Ciele nežnej revolúcie sa naplnili iba čiastočne, tvrdia spoluzakladatelia Verejnosti proti násiliu (VPN) spisovateľ Ľubomír Feldek a dramaturg Martin Porubjak. Ako pre agentúru SITA povedal Feldek, ideou nežnej revolúcie bolo, že prestaneme žiť v zoologickej záhrade komunizmu, kde bola pravidelná strava, ale zároveň aj klietka a že začneme žiť v džungli demokracie, kde musí svoj kus chleba každý vybojovať sám, no bude slobodný. Táto idea sa podľa Feldeka naplnila iba čiastočne, "pretože už 15 rokov sa zabúda na to, že v džungli vládnu pravidlá". "Život v demokracii ma baví, ale bol by som veľmi rád, keby v nej fungovali zákony," tvrdí známy literát.
Ciele nežnej revolúcie, ktoré VPN podľa Martina Porubjaka sformulovala 25. novembra 1989 vo svojom prvom programovom vyhlásení, sa naplnili iba čiastočne. Ako pre agentúru SITA konštatoval dramaturg, VPN žiadala okrem zrušenia vedúcej úlohy KSČ, zmeny SNR na skutočný parlament slovenského národa a vytvorenia skutočnej demokratickej federácie Čechov a Slovákov aj ďalšie veci. Požadovala tiež zavedenie slobody tlače, svedomia, podnikania, zhromažďovania a spolčovania, odidelogizovanie školstva a kultúry, zavedenie odluky cirkvi od štátu a zrovnoprávnenie všetkých foriem vlastníctva. "Z týchto desiatich požiadaviek sa nesplnila jedna - odluka cirkvi od štátu," pripomína Porubjak. Podľa neho 15 rokov od nežnej revolúcie sa úplne nenaplnili i ďalšie ciele Novembra 1989, rovnaké je to však vo všetkých postkomunistických štátoch. Dôležité ale je, že zmeny prišli tak rýchlo, domnieva sa Porubjak.
Výtvarník Milan Veselý, ktorý bol jedným z predstaviteľov revolučnej vlny slovenských výtvarníkov, tvrdí, že snáď nikto nečakal, že prechodné obdobie od totality k demokracii prinesie toľko problémov. Podľa neho je problémom súčasnej slovenskej spoločnosti najmä nedokonalosť zákonov a ich nedodržiavanie. Ako výtvarník považuje za nedostatok raného kapitalizmu, v ktorom sa Slovensko podľa neho nachádza, najmä znevažovanie kultúry a nevkus, s ktorým sa stretávame na každom kroku.
Hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN) vzniklo 19. novembra ako reakcia na brutálny zákrok príslušníkov vtedajšieho Zboru národnej bezpečnosti proti pokojnej demonštrácii študentov k Medzinárodnému dňu študentstva, ktorá sa odohrala 17. novembra na Národnej triede v Prahe. V deň vzniku VPN sa stretlo v Bratislave v budove mestskej organizácie Zväzu slovenských výtvarných umelcov na Dostojevského rade 2, známej ako Umelecká beseda, niekoľko stoviek ľudí, aby podpísali protest proti policajnému potlačeniu pražskej demonštrácie. Stretnutie v Umeleckej besede zvolali umelci zoskupení okolo maliara Miroslava Cipára. Jeho účastníci sa následne presunuli na Malú scénu SND, kde Martin Huba oznámil štrajk hercov. Hnutie VPN založili večer 19. novembra v byte Jána Langoša. V pracovnom a koordinačnom výbore VPN sa okrem iných stretávali: Miroslav Cipár, Ľubomír Feldek, Milan Kňažko, Ján Budaj, Fedor Gál, Ján Langoš, Ladislav Snopko, Eugen Gindl, Peter Zajac, Vladimír Kompánek, Martin Bútora, Rudo Sikora. Medzi zakladateľmi VPN boli aj Valér Mikula, Peter Tatár, Martin Šimečka, Miroslav Kusý, Miloš Žiak, Jozef Kučerák, Mária Filková, Martin Porubjak, Bohuslav Kraus, Ján Záriš, Jozef Jankovič, Alfréd Zimmerman a ďalší. Prvý bratislavský míting sa uskutočnil 22. novembra na Námestí SNP.
