Bratislava 20. novembra (TASR) - Zánik komunistického politického systému odštartovali predovšetkým rokovania najvyšších predstaviteľov svetových veľmocí USA a ZSSR, tlak verejnosti na demokratizáciu pomerov, ale aj zaostávajúca ekonomická sila štátov východného bloku a strata vojenskej sily udržať v nich systém pri moci. Tajné služby v tomto procese mali asi iba podružnú rolu.
V publicistickej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy venovanej vonkajším i vnútorným vplyvom zmien spred 15 rokov to uviedol poslanec parlamentu za SDKÚ Jozef Banáš.
Tlak domáceho disentu na politické zmeny by podľa mienky poslanca Smeru Borisa Zalu nebol úspešný, ak by sa nestupňoval za danej geopolitickej situácie, keď Sovietsky zväz stratil svoj priamy reálny vplyv na vnútropolitický chod vo svojich satelitných štátoch. Podľa názoru exdiplomata Juraja Králika si posledný sovietsky prezident Michail Gorbačov uvedomoval neudržateľnosť jednostraníckeho politického systému, rovnako tiež vojenskú nedostatočnosť ZSSR.
Historická úloha domáceho disentu bola podľa názoru účastníkov debaty, na ktorej bol aj novinár z britského denníka TIMES Robin Shepard, v akcelerácii prelomu pasivity širokej verejnosti žiadajúcej demokratické reformy. Preto mal proces zmien v postsocialistických štátoch rôzny charakter a tempo, pričom bola aj nespokojnosť so životnou úrovňou obyvateľstva.
Pri otázke budúceho smerovania integrácie Európy sa účastníci debaty zhodli na nutnosti splnenia vízie bezkonfliktného a prosperujúceho kontinentu. Z protichodných pozícií zástancov konfederácie alebo federácie či asociácie štátov zdôraznili rovnaké civilizačné hodnoty - slobodu a humanitu. Tie obhajujú rovnako kresťanské či osvietenské strany, spomenul Zala. Králik varoval pred prílišným zdôrazňovaním autenticity národov, jej výnimočnosti a zveličovaním, pretože v tom vidí aj nebezpečenstvo vzájomného nepochopenia.
Rusku ako svetovej veľmoci prisúdili účastníci debaty rolu "svetového hráča", ktorého nie je možné ignorovať. Novozvolený podpredseda Parlamentného zhromaždenia NATO Banáš obhajoval prezieravú diplomaciu vtiahnutia Moskvy do spolupráce so Severoatlantickou alianciou. Silnejúcu nacionalistickú strunu v spoločnosti chce prezident Vladimir Putin eliminovať systémom riadenej demokracie. Nebezpečenstvo vlny nacionalizmu je potrebné odstrániť formami, aké zvolili západné veľmoci po druhej svetovej vojne v Nemecku, zdôraznil Zala.
