Londýn podľa Fica podporuje vstup SR do EÚ v roku 2004
Londýn 11. decembra (TASR) - Veľká Británia podporuje podľa predsedu
strany Smer Roberta Fica bez väčších výhrad vstup Slovenska do NATO
i Európskej únie.
Britskí partneri Fica počas jeho pondelkových rokovaní
v Londýne ubezpečili, že za reálny termín vstupu SR do EÚ považujú
rok 2004. Veľká Británia v tom nebude vidieť žiadne ťažkosti, uviedol
dnes pre TASR Robert Fico.
Podľa neho sa však počas rozhovorov na všetkých úrovniach
v zahraničí neustále opakuje problém korupcie, ktorá je v spojitosti
so Slovenskom známejšia než čokoľvek iné. Treba pogratulovať vláde
Slovenskej republiky za to, kam to dotiahla, pokiaľ ide o obraz
Slovenska ohľadne korupcie, podotkol predseda Smeru.
Fico pokračuje dnes v návšteve Veľkej Británie rozhovormi na
londýnskom ministerstve vnútra, kde bude rokovať s britskými expertmi
na boj proti organizovanému zločinu.
Delegácia Smeru sa v pondelok na pôde Snemovne lordov stretla
s lordom Dubsom, predsedom výboru pre európsku integráciu. Na
ministerstve zahraničných vecí Robert Fico rokoval so sekčnými
riaditeľmi pre strednú a východnú Európu, ako aj rozširovanie NATO
a EÚ. Stretol sa tiež s poradcom premiéra Tonyho Blaira pre
rozširovanie EÚ a riaditeľom Európskeho sekretariátu na úrade vlády
Stephenom Wallom i s osobným tajomníkom premiéra Michaelom Tathamom.
Dnes bude Fico hovoriť s predsedom výboru pre obranu Dolnej
snemovne Georgeom Bruceom, riaditeľom pre politické otázky na
ministerstve zahraničných vecí Peterom Rickettsom a špecialistami na
boj proti organizovanému zločinu ministerstva vnútra v Londýne.
Cieľom pracovnej cesty, ktorá sa uskutočňuje na pozvanie
Ministerstva zahraničných vecí Veľkej Británie, je predstaviť Smer na
oficiálnej úrovni. Fica na nej sprevádza tieňový minister
zahraničných vecí Smeru Juraj Zervan.
EÚ: SR si v životnom prostredí vyjednala sedem prechodných období
Brusel 11. decembra (TASR) - Slovensko dnes na rokovaniach
s Európskou úniou uzatvorí náročnú kapitolu životné prostredie.
Príjme tak mnohé záväzky týkajúce sa čistenia odpadových vôd,
zaobchádzania s nebezpečnými odpadmi, kvality vzduchu a vody či
ochrany prírody.
Podľa nedávneho vyjadrenia ministra životného prostredia László
Miklósa si investície do tejto oblasti vyžiadajú do roku 2035 sumu
asi 180 miliárd korún. Slovensko však nebude musieť celú legislatívu
EÚ prijať hneď po vstupe, pretože si vyjednalo sedem prechodných
období. TASR prináša ich prehľad:
1. v oblasti ochrany ovzdušia prechodné obdobie na smernicu
o riadení emisií prchavých organických zlúčenín zo skladovania
benzínu a jeho distribúcie z terminálov na čerpacie stanice, do 31.
decembra 2004, resp. 31. decembra 2007 podľa kapacity skladovacích
nádrží a čerpacích zariadení
2. v oblasti odpadového hospodárstva prechodné obdobie na
smernicu o obaloch a odpadoch z obalov do 31. decembra 2007
3. v oblasti odpadového hospodárstva prechodné obdobie na
smernicu o spaľovaní nebezpečného odpadu do 31. decembra 2006 pre 11
nemocníc (Svidník, Trebišov, Košice, Rožňava, Poprad, Lučenec,
Žilina, Levice, Prievidza-Bojnice, Trnava, Senica) a sedem
priemyselných zariadení (vrátane Slovnaftu Bratislava, Dusla Šaľa,
Chemka Strážske, Petrochemy Dubová)
4. v oblasti ochrany vôd prechodné obdobie na smernicu
o čistení komunálnych odpadových vôd, do 31. decembra 2010 pre
aglomerácie nad 10.000 obyvateľov, do 31. decembra 2015 pre
aglomerácie od 2000 do 10.000 obyvateľov
5. v oblasti ochrany vôd prechodné obdobie na smernicu
o znečistení spôsobenom určitými nebezpečnými látkami vypúšťanými do
vodného prostredia do 31. decembra 2006 pre tri zariadenia - Chemické
závody Nováky, Chemko Strážske a Duslo Šaľa
6. v oblasti kontroly priemyselného znečistenia prechodné
obdobie na smernicu o integrovanej prevencii a kontrole znečistenia
do 31. decembra 2011 pre desať zariadení (okrem iných Považská
cementáreň Ladce, Istrochem Bratislava, Duslo Šaľa, US Steel, Matador
Púchov)
7. v oblasti kontroly priemyselného znečistenia prechodné
obdobie na smernicu o obmedzení emisií znečisťujúcich látok z veľkých
spaľovacích zariadení do ovzdušia do 31. decembra 2007 pre tri
zariadenia - SSE Žilina-výrobný závod Zvolen, SSE Žilina-výrobný
závod Žilina, SSE Žilina-výrobný závod Martin.
(zdroj: Spoločná pozícia EÚ ku kapitole životné prostredie na
rokovania so SR)
Slovenský inštitút chce v ČR predstaviť aj menej známych umelcov
Praha 11. decembra (TASR) - Slovenský inštitút (SI) v Prahe sa
usiluje propagovať Slovensko najmä prostredníctvom kultúry a okrem
najznámejších tvárí chce ukázať aj menej známych umelcov. "Ak chceme
vytvárať kontinuitu medzi Čechmi a Slovákmi, tak sa musíme
jednoznačne orientovať na mladú generáciu aj tvorcov, aj publikum,"
uviedla v rozhovore pre TASR riaditeľka inštitútu Ľubica Krénová.
Slovenské zoskupenia pôsobiace v Prahe sa podľa nej zameriavajú
skôr na tých top 10, ako sú napríklad Július Satinský, či Peter
Dvorský. "Nemyslím, si, že je to celý obraz o slovenskej kultúre,"
uviedla Krénová, hoci priznáva, že práve po najznámejších umelcoch je
najväčší dopyt zo strany českého publika. "Keď však budeme stavať len
na tomto, tak generácia obdivovateľov týchto ľudí odíde a my
nepodchytíme mladšie generácie," dodala Krénová, ktorá pôsobí na čele
SI necelý rok. "Ide mi skôr o širší záber aj na teraz neznámych
ľudí," zdôraznila.
"Pomaly sa mi darí meniť publikum a oslovovať ľudí, ktorí sú
naozaj zaujímaví, ako napríklad literárna súťaž Poviedka 2001, kde sa
predstavili mladí laureáti. Sála síce nepraskala vo švíkoch, ale
prišli ľudia, ktorých to naozaj zaujímalo - bolo to omladené
a zasvätené publikum," dodala. Vekový priemer stálych návštevníkov SI
je pomerne vysoký, čo súvisí aj s faktom, že inštitút nadviazal na
činnosť Domu slovenskej kultúry, keď malo súčasné publikum asi o 20
rokov menej.
Akcie SI však väčšinou nepatria medzi tie, kde je sála nabitá.
"Na reklamu nemáme, nemáme ani na zaplatenie ľudí a preto nemožno
očakávať v tomto smere od inštitútu zázraky," dodala Krénová
a pripomenula, že podobná situácia je aj napríklad v kinách, kde sa
premietajú nezávislé filmy. "Pre mňa nie je meradlom hodnôt, že sála
musí byť plná. Určite na Draculovi, Lucii Bílej to v švíkoch praská,
ale je to veľmi prchavé, čo sa týka zachovávania hodnôt," dodala.
Celkovo to však podľa Krénovej súvisí aj s dobou, v ktorej
žijeme. "Žijeme v dobe totálnej devalvácie hodnôt, myslím tým
umelecké hodnoty, morálne hodnoty, je to doba napríklad muzikálov,
teda ľahších žánrov, doba komédií, ktoré ľudia navštevujú masovo,"
pripomenula.
Programy SI, tak ako ani akcie iných zahraničných inštitútov,
sa neobjavujú na billboardoch. "Nemáme na to peniaze. Ak príde tých
20 zasvätených divákov, tak môžem byť absolútne spokojná," dodala
riaditeľka. Celkovo však podľa Krénovej nejde o zviditeľnenie SI ako
takého, ale o zviditeľnenie kultúry, ktorá nie je pre masy.
"Slovenský inštitút tu nie je pre masy, ja môžem počítať len
s divákom, ktorý si vezme prehľad kultúrnych akcií v Prahe a hľadá
si," dodala Krénová, podľa ktorej ani nejde o to, či sú akcie dobré,
alebo nie, ale je to hlavne o reklame.
Práca šéfky SI je strašne rozmanitá. Ľubici Krénovej sa od
začiatku jej pôsobenia podarilo napríklad nadviazať spoluprácu
s pražským Divadlom pod Palmovkou, ktoré sa snaží pravidelne raz za
mesiac prezentovať slovenské divadlá, nielen tie najznámejšie.
Skonštatovala, že sa jej podarilo nadviazať spoluprácu s Mestskou
knižnicou, ktorá má profesionálne divadelné a filmové priestory.
"Finančné prostriedky sú však v tejto práci určujúce a sú žalostné,"
dodala riaditeľka SI.
Rzeczpospolita zverejnila výzvu európskych politikov na rozšírenie
NATO
Varšava 11. decembra (TASR) -Mienkotvorný poľský denník
Rzeczpospolita zverejnil dnes v plnom znení výzvu "transatlantickej
inciatívy" týkajúcu sa otvorenia NATO. V dokumente, ktorý podpísali
niekoľkí známi poľskí politici, sa hovorí aj o Slovensku.
Text deklarácie významných európskych politikov pripravil
Marcus Meckel, podpredseda Parlamentného zhromaždenia NATO. Výzvu
v mene Poľska podpísali napríklad Czeslaw Bielecki, bývalý predseda
zahraničného výboru Sejmu, Józef Oleksy, expremiér a terajší vedúci
sejmovej Európskej komisie či Bronislaw Geremek, bývalý minister
zahraničných vecí Poľska. Denník Rzeczpospolita ju uverejnil
s nadtitulkom Pred summitom paktu v roku 2002: ako chrániť svet pred
terorizmom. A s jednoznačne znejúcou odpoveďou, ktorá sa nachádza
v titulku - Rozšíriť NATO.
V deklarácii sa okrem iného píše: Zamatové revolúcie, ktoré
v rokoch 1989 až 1990 prešli krajinami východnej Európy, otvorili
dvere k vzniku zjednotenej a slobodnej Európy. Po nadobudnutí
suverenity sa reformné štáty usilujú získať svoje miesto v západných
štruktúrach, osobitne v NATO a EÚ.
Keď v marci 1999 Poľsko, Maďarsko a Česká republika vstúpili do
NATO, bol to krok v smere budovania Európy demokratickej, stabilnej,
zbavenej starého rozdelenia. NATO rozšírilo sféru stability a mieru
v Európe. Nové členské krajiny alianciu posilnili. Rozhodne podporili
stanovisko spojencov v čase konfliktu v Kosove a majú svoj podiel na
misiách SFOR i KFOR.
Šéfovia krajín a vlád členov NATO musia teraz zhodnotiť, či
deväť potvrdených kandidátskych krajín aliancie, menovite Albánsko,
Bulharsko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Macedónsko, Rumunsko, Slovenská
republika, Slovinsko a na kandidáta ašpirujúce Chorvátsko sú na
členstvo pripravené. Zodpovední vedia, že sa všetci kandidáti, hoci
nie na rovnakom stupni, priblížili k cieľom, ktoré si prijatie
vyžaduje.
V ďalšej časti denník vyzdvihol text, kde sa konštatuje, že už
teraz určite spĺňajú všetky podmienky Slovinsko, Slovensko, Estónsko,
Litva a Lotyšsko. Celá "päťka" úspešne zvládla transformáciu na
stabilné demokratické krajiny s fungujúcou trhovou ekonomikou. Je
v nich pevne ukotvený systém civilnej kontroly ozbrojených síl ako
i prijaté projekty perspektívneho zvyšovania obranyschopnosti
a rozpočtov na modernizáciu armády.
Upevnenie bezpečnosti slobodného a demokratického spoločenstva
"euroatlantického regiónu" je hlavnou úlohou NATO. Pred vedením
aliancie stojí v roku 2002 výzva v podobe odvážneho rozhodnutia
o rozšírení tohto obranného spoločenstva a prezentácie jednoznačnej
odpovede na nové ohrozenia zo strany teroristov, konštatuje sa
v závere deklarácie, o ktorej obsahu dnes informoval denník
Rzeczpospolita.
Na slovensko-maďarských hraniciach by mali vyrásť nové priechody
Budapešť 11. decembra (TASR) - Slovensko-maďarské vzťahy
charakterizuje vzájomné porozumenie, čoho dôkazom je otvorenie
Generálneho konzulátu SR v Békešskej Čabe, obnova Mostu Márie Valérie
a početné projekty spolupráce na regionálnej úrovni. Na konferencii
Rozvoj slovensko-maďarských regionálnych vzťahov to dnes v Egeri
vyhlásil mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR v Maďarsku Štefan
Markuš.
Podľa neho formy regionálnej spolupráce poskytujú Slovensku
príležitosť na rozvoj prihraničných oblastí bez strachu zo straty
vnútornej suverenity krajiny.
Na konferencii odznelo, že vlani dosiahol objem vzájomnej
obchodnej bilancie viac ako 863 miliónov dolárov pri značnom
maďarskom pasíve, na Slovensku pôsobí v súčasnosti 650 firiem,
v ktorých figuruje aj maďarský kapitál. Celkový objem investícií činí
35 miliónov USD.
V slovensko-maďarskej relácii sa konalo šesť regionálnych
veľtrhov, dejiskami ktorých boli slovenské mestá Košice, Lučenec
a Trenčín, maďarský Eger, Miškovec a Pásztó. Šesť bolo aj
podnikateľských fór, na ktorých sa zúčastnili predstavitelia 150
rôznych podnikov. Za podpory programu PHARE CBC, o ktorý sa opierali
uvedené akcie, vydali aj slovensko-maďarský podnikový register, a to
v náklade 300 kusov.
Maďarskí rečníci na konferencii zdôraznili nutnosť zvýšenia
priepustnosti jestvujúcich a výstavby nových slovensko-maďarských
hraničných priechodov i význam, ktorý má ďalšie vzdelávanie
odborníkov na marketing oboch krajín.
Fico: Slovensko je horúcim kandidátom na členstvo v NATO
Londýn 11. decembra (TASR) - Slovensko je považované za horúceho
kandidáta na členstvo v NATO, ale zdá sa, že aliancia bude čakať
s rozhodnutím o jeho prijatí až do volieb v septembri 2002.
Pre TASR to dnes v Londýne uviedol predseda strany Smer Robert
Fico po stretnutí s predsedom výboru pre obranu Dolnej snemovne
Georgeom Bruceom.
Robert Fico rokoval dnes aj s politickým riaditeľom na
ministerstve zahraničných vecí Stanom Rickettsom predovšetkým
o vnútropolitickej situácii na Slovensku. Britskú stranu podľa Fica
zaujíma, ako bude vyzerať povolebná koalícia, ako bude zostavená
vláda a či je Slovensko schopné poskytnúť garancie normálneho vývoja
po parlamentných voľbách v roku 2002.
S predstaviteľmi ministerstva vnútra predseda Smeru rokoval
o zákone o preukazovaní pôvodu majetku, ktorým sa momentálne zaoberá
aj britský parlament. "Došlo k určitému vývoju aj v Británii. Myslím,
že niektoré veci sa budú dať použiť aj do návrhu zákona, ktorý znovu
predkladám," povedal Robert Fico.
Pracovnú návštevu Veľkej Británie, ktorej cieľom bolo
predstaviť Smer na oficiálnej úrovni, zhodnotil Fico ako veľmi
úspešnú. Ako sám uviedol, bude o nej informovať aj na stredajšej
konferencii o NATO organizovanej Hnutím za demokratické Slovensko,
pre ktorú skrátil pobyt v Londýne o jeden deň.
Slovensko uzavrelo s EÚ životné prostredie, Kukan je spokojný
Brusel 11. decembra (TASR) - Slovensko dnes na ministerskom kole
prístupových rokovaní s Európskou úniou v Bruseli uzatvorilo náročnú
kapitolu životné prostredie. Celkovo sa posunulo na 21 uzavretých
kapitol z 30, do ktorých je pre potreby rokovaní rozdelená európska
legislatíva.
V životnom prostredí si Slovensko vyjednalo sedem prechodných
období, počas ktorých nebude musieť ani po vstupe do EÚ uplatňovať
jej legislatívu. Najdlhšie sa týka výstavby čističiek odpadových vôd
v mestách od 2000 do 10.000 obyvateľov a toto prechodné obdobie
potrvá do konca roku 2015.
"Táto kapitola patrí k ťažším a zložitejším...a sme spokojní
s výsledkami, ako sa nám ju podarilo uzavrieť," konštatoval po
rokovaniach minister zahraničných vecí Eduard Kukan.
Pripomenul, že Slovensko dosiahlo v kapitole viac prechodných
období ako napríklad Česká republika. "Prechodné obdobia majú jedného
spoločného menovateľa - finančnú náročnosť. Jednoducho s ohľadom na
situáciu nemôžeme okamžite realizovať všetky opatrenia a potrebujeme
ich rozložiť na dlhšie časové obdobie," vysvetlil.
EÚ dnes ponúkla Slovensku aj uzavretie kapitoly dane, slovenská
delegácia to však odmietla s tým, že naďalej nesúhlasí s iba
trojročným prechodným obdobím na spotrebnú daň z cigariet a bude sa
snažiť o dosiahnutie pôvodne požadovaného päťročného odkladu.
Minister Kukan na dnešnom rokovaní vyjadril ľútosť nad tým, že
Slovensko nemohlo uzavrieť ďalšie dve kapitoly kvôli problémom na
strane EÚ.
V prípade finančnej kontroly si niektoré členské štáty
vyžiadali dlhší čas na zoznámenie sa s opatreniami SR v tejto oblasti
a boji proti korupcii, v kapitole doprava EÚ stále nemá spoločnú
pozíciu, pretože sa nedohodla s Rakúskom o probléme tranzitu kamiónov
cez Alpy.
Ak sa dohodu s Rakúskom podarí dosiahnuť, malo by sa na budúci
týždeň uskutočniť dodatočné kolo prístupových rokovaní na úrovni
vyjednávačov.
"Ak nebude dodatočné kolo, existuje reálny predpoklad na
uzavretie týchto kapitol hneď na začiatku španielskeho
predsedníctva," povedal Kukan. Rysujúce sa prechodné obdobie na dva
plus dva roky pri kabotáži v kapitole doprava by podľa neho bolo pre
Slovensko prijateľné.
Celkovo má Slovensko po dvoch rokoch prístupových rokovaní s EÚ
predbežne uzavretých 21 z 30 kapitol, do ktorých je rozdelená
legislatíva EÚ.
Zatiaľ čo v prvom polroku počas švédskeho predsedníctva
uzavrelo deväť kapitol, na jeseň to boli zatiaľ iba dve - energetika
a životné prostredie. "Išlo skôr o kvalitatívny ako kvantitatívny
posun, pretože obe tieto kapitoly skutočne patria k tým náročnejším,"
uviedol Kukan.
Výsledky po dvoch rokoch rokovaní sú však podľa neho
uspokojivé. "Začali sme rokovať vlani vo februári a keď sa pozrieme
na to, kde sme dnes, môžeme byť podľa mňa spokojní. Harmonogram
rokovaní stanovený na začiatku sa viac-menej plní," konštatoval
minister.
Potvrdil, že cieľovým termínom na ukončenie rokovaní je pre
Slovensko koniec roku 2002. "Keď chceme byť reálne medzi krajinami,
ktoré budú členmi (EÚ) v roku 2004, predpokladom je uzavretie
rokovaní do konca roku 2002. Takže toto je náš cieľ, náš časový
horizont, podľa ktorého sa orientujeme," povedal Kukan novinárom.
Kukan nepovažuje však za reálne, že by rokovania mohlo
Slovensko skončiť už v lete budúceho roka. "S ohľadom na to, že
budúci rok je volebný, treba urobiť čo sa dá v prvom polroku, ale
nikto neočakáva, že rokovania budú uzavreté už počas španielskeho
predsedníctva," dodal slovenský minister zahraničných vecí.
