Bratislava 27. novembra (TASR) - Všetky skládky odpadu na Slovensku, okrem skládok na inertný odpad, musia najneskôr do 30. októbra 2007 získať integrované povolenie na svoju prevádzku. Povoľovanie skládok je v kompetencii Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP), ktoré vykonáva aj kontrolnú činnosť.
Podľa hlavnej inšpektorky Útvaru integrovaného povoľovania a kontroly SIŽP Heleny Nitschneiderovej dbá inšpekcia dôsledne o to, aby skládky odpadu neboli smetiskami, ale ekologickými stavbami, ktoré minimalizujú negatívny vplyv uloženého odpadu na životné prostredie. V zmysle zákona o odpadoch majú všetky skládky do konca roku 2008 spĺňať kritériá Európskej únie o skladovaní odpadu. Skládky, ktoré po tomto termíne nebudú zodpovedať normám EÚ, budú musieť ukončiť prevádzku.
Na Slovensku vznikne ročne vyše 17 miliónov ton rozličného odpadu. Veľká časť z neho sa ukladá na skládky, ktoré tak zostávajú základným spôsobom zneškodňovania väčšiny nevyužiteľného odpadu.
Ešte na začiatku deväťdesiatych rokov 20. storočia bolo na Slovensku v prevádzke vyše 800 skládok odpadu. Postupne ich počet klesol na terajších 161. Mnohé zo skládok, ktoré zanikli, sú však dnes pre životné prostredie starými environmentálnymi záťažami. Príťažou preň sú aj tzv. divoké skládky, ktoré vznikli nepovoleným ukladaním odpadu. Ich počet sa odhaduje až na 6000. O ich likvidáciu by sa mali postarať najmä obce, v ktorých sa tieto skládky nachádzajú.
Rozlišujú sa skládky na inertný odpad, nebezpečný odpad a odpad, ktorý nie je nebezpečný. S touto kategorizáciou súvisí aj technické zabezpečenie jednotlivých skládok. Skládky prevádzkujú priemyselné podniky, obce, združenia obcí a v poslednom období aj zahraničné spoločnosti, napríklad Marius Pedersen z Dánska. Ceny za zneškodňovanie odpadu skládkovaním si jednotlivé spoločnosti stanovujú individuálne. Pohybujú sa od niekoľko sto po niekoľko tisíc korún za tonu uloženého odpadu. Obci, v katastri ktorej je skládka vybudovaná, sa za každú tonu uloženého odpadu odvádza poplatok do 250 Sk.
Prevádzkovanie skládky nie je lacná záležitosť, pretože po naplnení jej kapacity a uzatvorení skládky sa najmenej 30 rokov musí monitorovať jej vplyv na ovzdušie a podzemné a povrchové vody. Na to si musí prevádzkovateľ skládky vytvárať počas jej prevádzky účelovú finančnú rezervu. Ak by medzitým skrachoval, táto rezerva sa prenáša na obec, v katastri ktorej je skládka umiestnená.
Jednou z ciest ako odpad materiálovo alebo energeticky zhodnocovať je separovaný zber, ktorý sa má od roku 2010 povinne zaviesť pri papieri, plastoch, skle, kovoch a biologicky rozložiteľnom odpade.
TASR o tom informoval hovorca SIŽP Michal Štefánek.
