BRATISLAVA 27. novembra (SITA) - Minister pôdohospodárstva Zsolt Simon nesúhlasí s názormi ochranárov na ďalší osud tatranských lesov. Ponechanie lesa na „samovývoj“, by viedlo k ďalšej ekologickej katastrofe v podobe premnoženia škodcov, ktorý by následne napadli aj zdravý porast, uviedol minister, pričom spochybnil aj legitimitu podobných návrhov. Zdôraznil, že ochranári za ne nenesú žiadnu zodpovednosť. V diskusnej relácii SRo Sobotné dialógy konštatoval, že vládne inštitúcie a samospráva disponujú potrebným množstvom odborníkov, aby kvalifikovane rozhodli o budúcnosti Vysokých Tatier. Ubezpečil tiež, že odvážanie dreva z postihnutých oblastí bude postupné, tak aby nedošlo k erózii pôdy a následným záplavám v podtatranskej oblasti.
Predseda parlamentného výboru pre pôdohospodárstvo a poslanec ĽS-HZDS Miroslav Maxon kritizoval premiéra za jeho „nešťastne načasované“ výroky o možnosti rozširovania ekonomického potenciálu Tatier. Navrhol tiež prijať špeciálne zákony, ktoré by vytvorili legislatívny rámec pre samosprávy, ktoré budú v najväčšej miere rozhodovať o budúcnosti regiónu Vysokých Tatier. Predseda výboru NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie Ján Rusnák (SDKÚ) s Maxonovou iniciatívou súhlasil. Nevylúčil ani kompromis, že by zákony mohli byť prijaté v skrátenom legislatívnom konaní.
Podľa náčelníka Lesoochranárskeho združenia VLK Juraja Lukáča sa význam kalamity preceňuje. Tatranské lesy navrhuje ponechať „samoozdravnému“ procesu a v prvom rade pomáhať ľuďom. Lukáč kritizoval tie návrhy, ktoré chcú kalamitu využiť na rozvoj podnikania a cestovného ruchu na území národného parku.
