Bratislava 27. novembra (TASR) - Slovenská diplomacia neplánuje prijatie oficiálneho stanoviska k spornej otázke genocídy arménskeho obyvateľstva, ku ktorej malo dôjsť v Turecku v rokoch 1915-17. "Rokujeme o tom, ale neprišli sme k záveru, aby Slovensko túto otázku oficiálne prezentovalo," povedal minister zahraničných vecí Eduard Kukan.
Poslanec SDKÚ Jozef Banáš upozorňuje, že arménska loby v Európe, a to aj na Slovensku, presadzuje prijatie rezolúcií uznávajúcich masakry a deportácie Arménov v čase Osmanskej ríše, ktoré si podľa arménskych odhadov vyžiadali 1,5 milióna mŕtvych. Turecká strana pripúšťa bilanciu len 300 až 500 tisíc obetí, pričom odmieta označovať tento historický fakt za genocídu. Považuje ho za represie proti Arménom, kolaborujúcim s nepriateľským Ruskom v čase prvej svetovej vojny.
"Nemáme dostatok argumentov ani pre jednu alternatívu," povedal Kukan na piatkovom rokovaní Zahraničného výboru NR SR. Na základe nedávnych rokovaní s tureckým rezortným partnerom Abdullahom Gülom ďalej konštatoval, že Turecko sa touto otázkou zaoberá a má snahu o dohodu vo vzájomnom spore s Arménskom.
Vyhlásenie uznávajúce tureckú genocídu Arménov prijalo niekoľko málo európskych krajín, vrátane francúzskeho Národného zhromaždenia, čo vyvolalo veľký odpor Ankary. Podobnú rezolúciu zvažoval v roku 2000 aj Kongres USA, po výhražnej reakcii tureckej diplomacie od toho upustil.
Priznanie genocídy Arménov v súvislosti so snahou Turecka o začatie prístupových rokovaní s Európskou úniou neúspešne presadzoval bývalý francúzsky eurokomisár Pascal Lamy.
