Bratislava 29. novembra (TASR) - Na prijatie ústavnej zmluvy Európskej únie je podľa ústavného právnika Radoslava Procházku nevyhnutné referendum. Vyplýva to zo slovenskej ústavy, ktorá pre vstup do štátneho zväzku stanovuje vyjadrenie občanov v referende. "Európska únia v podmienkach ústavnej zmluvy vykazuje všetky znaky, ktoré sa pripisujú štátu," uviedol Procházka na dnešnom bratislavskom seminári Referendum a ústavná zmluva EÚ.
Únia má podľa neho znaky ako sú územie, obyvateľstvo, jurisdikcia, výkon moci, či vydávanie prameňov práva nadriadených vnútroštátnym predpisom. Euroústava zakladá aj doteraz chýbajúcu medzinárodnoprávnu subjektivitu.
Opačný názor má odborník na európsku ústavu Imrich Marton. "EÚ v mojom ponímaní je zväzom štátov, nie zväzkom štátov," uviedol s tým, že chýba substantívne naplnenie znakov štátnosti. Konštatoval, že právna subjektivita únie je v zmysle euroústavy odvodená od členských štátov, ktoré majú v kompetencii aj výkon politík.
Za problém považuje, že neexistuje dostatočný slovník, ktorý by pomenoval nové javy prebiehajúce v únii. "EÚ nie je možné pochopiť používaním dnešného terminologického aparátu," uviedol Marton na seminári Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku v súvislosti s posudzovaním únie ako štátneho zväzku.
Podľa stanoviska vlády je euroústava len medzinárodnou zmluvou, ktorou sa prenáša výkon časti práv na Európsku úniu. Na jej prijatie tak nie je potrebné referendum, iba súhlas trojpätinovej väčšiny poslancov NR SR a ratifikácia prezidentom. O tom, akým spôsobom bude prvá európska ústava na Slovensku schvaľovaná, rozhodne parlament. Všeľudové hlasovanie o euroústave politicky presadzuje z koalície len KDH, ktoré má výhrady voči jej obsahu.
Väčšina členských štátov EÚ plánuje novú zmluvu ratifikovať v národných parlamentoch, niektoré štáty pripravujú referendá. Aby začala platiť, je potrebná jej ratifikácia najneskôr do 1. novembra 2006.
Euroústava sa skladá z preambuly a štyroch častí. Prvá definuje hodnoty, ciele, kompetencie, inštitúcie a nástroje EÚ, obsahuje ustanovenia o základných právach, občianstve, demokratickom živote a financovaní únie. Upravuje tiež podmienky prijatia krajiny EÚ a prvýkrát aj dobrovoľného vystúpenia z nej. Druhú časť ústavy tvorí Charta základných práv, tretia najrozsiahlejšia podrobne rozoberá fungovanie EÚ, jej politiky v jednotlivých oblastiach i spôsob rozhodovania. Štvrtá časť všeobecné a záverečné ustanovenia, upravuje spôsob prechodu z terajšej zmluvnej základne EÚ na ústavnú zmluvu, jej ratifikáciu a spôsob zmeny textu.
