Bratislava 4. decembra (TASR) - Za hlavný problém inštitútu referenda zakotveného v slovenskej ústave považuje politológ Erik Láštic nejasnosť jeho právnych následkov. "S každým referendom diskutujeme o tom, či je výsledok hlasovania právne záväzný alebo nie," povedal Láštic pre TASR. Ústava presne nestanovuje ani rozsah používania tohto nástroja priamej demokracie, ktorý by teoreticky mohol slúžiť i na priame schvaľovanie či rušenie zákonov.
Potrebným by preto podľa Láštica bola právna úprava a vyjasnenie použitia referenda. Predchádzať by tomu mala diskusia, či vôbec chceme referendum na celoštátnej úrovni, alebo či ho neponechať len na miestnej úrovni. "Skúsenosti z iných krajín ukazujú že referendum má svoje miesto. Ak je dobre upravené a právne následky referenda sú jasné, môže to byť dobrý nástroj, ako môžu ľudia v istých momentoch doplňovať či už parlament alebo iné zložky moci," povedal.
Za vhodné by Láštic považoval tiež prehodnotenie prísnej podmienky nadpolovičnej účasti oprávnených voličov pre platnosť výsledku referenda. "Napríklad, pre parlamentné voľby sa žiadne kvórum nevyžaduje," pripomenul.
Na Slovensku sa dosiaľ konalo šesť referend, a to v rokoch 1994, 1997, 1998, 2000, 2003 a 2004. Hlasovania sa týkali preukazovania peňazí použitých pri dražbách a privatizácii, vstupu SR do NATO, zákazu privatizácie niektorých štátnych podnikov, vstupu SR do Európskej únie a dvakrát predčasných parlamentných volieb. Okrem plebiscitu o vstupe do EÚ boli všetky neplatné z dôvodu nedostatočnej účasti voličov. Referendum o priamej voľbe prezidenta spojené so vstupom do NATO v roku 1997 bolo zmarené nevytlačením otázky na hlasovacích lístkoch.
