BRATISLAVA 10. decembra (SITA) - Slovenská zahraničná politika by mala jasnejšie deklarovať svoj postoj k ľudským právam. Zhodli sa na tom v Bratislave účastníci konferencie, usporiadanej nadáciou Pontis k dnešnému medzinárodnému Dňu ľudských práv. SR by sa mohla v tejto oblasti angažovať podobne, ako keď sa rozhodovalo o poslednom rozširovaní NATO a s podporou Poľska sa postavila za vstup pobaltských republík. Na aktívnu ochranu ľudských práv vo svete by sa mohla spojiť s partnermi z Visegrádskej štvorky - Poľskom a Českom.
"Určite by sme mali mať oveľa viac verejnej diplomacie," myslí si bývalý veľvyslanec, prezidentský kandidát, čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky Martin Bútora. Ak si myslíme, že to, čo sa odohralo na Ukrajine je zásadný a v jej prípade revolučný pohyb k rešpektovaniu princípov demokracie, slobody a ľudských práv, Bútora nevidí dôvod, prečo to špičkoví slovenskí politici nepovedia jasne. "Nemusíme hovoriť o konkrétnych krokoch, ako sa snažíme pomáhať - nie všetko sa robí na očiach verejnosti, ale zároveň môžeme jasnejšie deklarovať svoje stanoviská. Som presvedčený, že pre Slovensko má takáto profilácia zmysel - hodnotový aj pragmatický," konštatoval pre agentúru SITA.
"Ukrajina je jediným našim susedom, ktorý je mimo štruktúr, kde sme my. Je to kľúčová agenda pre slovenskú zahraničnú politiku a tu by sme nemali mať servítku na ústach," uviedol pre SITA analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a jej riaditeľ Alexander Duleba. Poučiť sa môžeme od Poliakov. Bez ohľadu na to, že prezident Kwasniewski mal veľmi dobré vzťahy s prezidentom Kučmom, nikdy mu nezabudol pripomenúť, čo robia zle a s čím nemôže Varšava súhlasiť. Aj podľa Dulebu by mala naša diplomacia hovoriť otvorenejšie. "Keď sú partneri otvorení, je to vždy lepšie, ako hrať sa na nejaký pragmatizmus - toto hovoriť nebudeme, lebo sa ohrozí kšeft. Z dlhodobého hľadiska je otvorená politika oveľa efektívnejšia."
Milan Nič z nadácie pre posilňovanie demokracie Pontis je presvedčený, že Slovensko sa musí vyprofilovať a povedať, ako chce aj vzhľadom na našu minulosť pôsobiť napr. vo vzťahoch Európy s Kubou, Bieloruskom alebo Čínou. "Vadí nám, že sotva je na pretrase niečo iné ako operatívne otázky - keď sa treba vyjadrovať hodnotovo, je zahraničná politika stále nevyprofilovaná." To sa jej darí len v oblastiach blízkych jej záujmu, napríklad na západnom Balkáne, ale vo veciach svetovej politiky je veľmi pasívna. "Aj keď sa niečo robí doma, ako v prípade Kuby, neplní si ani informačnú povinnosť, v rade EÚ o Kube mlčí," uviedol Nič pre SITA.
