Z nich bola viac ako polovica Židov. Smrť tam našli aj Rómovia, partizáni, slovenskí a zahraniční antifašisti a ďalší ľudia. Príkaz na popravu dali Nemci, rozsudok však vykonávali príslušníci stopäťdesiatčlennej 5. roty Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy pod velením Jozefa Nemsilu.
"Tie najkrvavejšie prebiehali pred Vianocami, a to 12. decembra, kedy bolo popravených vyše 300 ľudí. Devätnásteho decembra tam popravili tiež veľa ľudí, ktorí boli zapojení do protifašistického odboja. Napríklad rodinu Vančovcov - otca, matku a dvoch synov z Banskej Bystrice," uviedla pre TASR vedúca historického oddelenia banskobystrického Múzea SNP Daniela Baranová.
Popravy v Kremničke sa začali v nedeľu 5. novembra, keď v protitankovom zákope usmrtili 108 ľudí. V čiernom autobuse k nemu priviezli zaistencov z väznice banskobystrického Krajského súdu, medzi ktorými bolo aj veľa detí. Druhá masová poprava sa uskutočnila 20. novembra, keď popravili aj 28 Rómov z Krupiny. Popravy, bolo ich sedem, pokračovali až do 19. februára 1945.
"Najtragickejšie je to, že tam zahynulo 747 ľudí, z nich bolo 58 malých detí. Najmladším je neznáme dvojtýždňové dieťatko, ktoré sa uvádza exhumačných zápisniciach. Najstarším zasa vyše 90-ročný muž. To vekové rozpätie je veľmi široké, od niekoľkodňových deti až po starých kmeťov," konštatovala Baranová.
V Kremničke je najväčší masový hrob na Slovensku, v ktorom sú obete fašistov a ich slovenských prisluhovačov. Na pamiatku obetí zvole tam postavili obetiam v roku 1949 pamätník.
Pamätník obetiam fašizmu je aj v Nemeckej v okrese Brezno. Prvých ľudí tam popravili 4. januári 1945 neďaleko tamojšej vápenky pri osade Halgaš. Nasledovali ďalšie popravy, avšak na rozdiel od Kremničky nie je známy presný počet obetí ani ich mená. Odborníci odhadujú, že tam usmrtili a vo vápenke spálili od 700 do 900 ľudí.
