Žbirka: Keby nebolo Beatles, pravdepodobne by som sa hudbe nevenoval
Praha 13. decembra (TASR) - Nový album pod názvom Modrý album
a spoločný duet s Marikou Gombitovou po 20 rokoch patria
k najvýraznejším úspechom slovenského speváka Mira Žbirku v tomto
roku. V rozhovore pre TASR zároveň priznal, že veľmi smutnou
udalosťou, ktorá ho nedávno zasiahla, bola správa o smrti člena
legendárnych Beatles Georgea Harrisona.
Spoločný duet s Marikou Gombitovou Nespáľme to krásne v nás
vlastne odštartoval nahrávanie Modrého albumu. "Vtedy som si to vôbec
neuvedomoval," dodal Žbirka, ktorý pôvodne predpokladal, že pieseň
bude len pre program Miss Slovensko. S Marikou sa mu spolupracovalo
výborne. "Keď sa občas dívam na naše spoločné vystúpenia, napríklad
Neberte nám princeznú, tak pasujeme dohromady. Neviem či to je
chémia, alebo kto to tak rozhodne, ale keď spievam s Marikou, tak sa
skutočne nemusíme 20 rokov objaviť na pódiu, keď potom spolu
vystúpime, cítim sa úplne prirodzene a cítim, že to ide dohromady,"
dodal.
S nápadom natočiť ich duet sporadicky prichádzali rôzni ľudia.
"Ja som ju tak dlho neprehováral, ale zrejme ju museli dlhšie
prehovárať iní. Trvalo to 20 rokov," povedal s úsmevom Meky, ktorý
dúfa, že Nespáľme to krásne v nás Mariku povzbudí k novým skladbám.
"Ja by som bol veľmi rád, keby to vyústilo do toho, že natočí nové
piesne a úplne najgeniálnejšie by bolo, keby natočila nový album,"
dodal.
Miro Žbirka je na svoj nový Modrý album patrične pyšný. "Je to
jeden z albumov, ktorý ja osobne momentálne kladiem minimálne medzi
moje tri najlepšie," dodal pre TASR a dúfa, že pesničky z neho sa
budú ozývať z rádií aj o pár rokov. Skladby sú podľa neho dostatočne
zviazané dohromady a album má súčasný zvuk. "Nie je to niečo, ako keď
príde starší pán a urobí si album, ale odráža aj moje súčasné pocity.
Moja momentálna tvorba nie je o tom, že by som spomínal, ako bolo
kedysi fajn so skupinou Modus, alebo Limit, ale že sa pozerám
dopredu," dodal.
"Som vďačný rodinke, že mi umožnila plne sa mu venovať a mohol
som mu venovať energiu, ktorú vyžadoval," zdôraznil Žbirka, ktorý si
nepamätá kedy naposledy tak dlho točil album. Modrý album vznikal
štvrť roka a Žbirka je spokojný, že mal naň skvelé podmienky a mohol
spolupracovať s výbornými muzikantmi ako David Koller. "Mal som
šťastnú ruku aj v tom, že som sa spojil s mladými chlapcami - Honzom
Horáčkom a Alešom Zenklom, ktorí mi album produkovali," dodal Žbirka.
Na albume sa objavil aj jeho česko-slovenský duet s mladou
začínajúcou speváčkou Marthou.
Miro Žbirka, ktorého tento rok plne zamestnal Modrý album, je
už nútený trochu rozmýšľať aj nad budúcim rokom. "Ja osobne mám plány
dodržať slovo. Zatiaľ som ho v zmysle koncertov nikdy nedodržal.
Nasľuboval som koncerty a neboli, ale teraz by som to rád dodržal,"
uviedol s úsmevom v rozhovore pre TASR. V januári sa chystá natočiť
ďalší klip a hneď prvý mesiac po návrate z lyžovačky v Tatrách chce
zvolať muzikantov, s ktorými natočil Modrý album, aby začali
pripravovať jeho koncertnú verziu. Na koncerty sa v roku 2002 môžu
tešiť jeho fanúšikovia na Slovensku aj v Českej republike.
Žbirka nedávno s veľkým smútkom prijal správu o odchode
ďalšieho z členov Beatles Georgea Harrisona. "Beatles, to je niečo,
čo sprevádza môj život od ich začiatkov a asi od roku 1963 túto
skupinu plne prežívam," dodal. Beatlemánia bola podľa neho skutočne
mániou, ktorá ho plne zasiahla. "Som strašne rád, že som zažil také
niečo. Musím povedať, že je málo pravdepodobné, že by som sa venoval
populárnej hudbe, keby nebolo tejto skupiny," priznal Žbirka.
Inšpirácia legendárnymi chrobákmi bola pre neho veľmi silná
a zrazu zistil, že hokejku už neberie do rúk každý deň, ale strieda
ju s gitarou. "Samozrejme existovali aj iné skupiny, ktoré ma
inšpirovali, ale Beatles to bola skutočne sila. Mám ich v krvi a tak
to bude asi do konca života. Správa o Georgeovej smrti bola pre mňa
smutnou správou a naozaj som si uvedomil, že už zostali len dvaja,"
dodal.
Žbirka priznáva, že možnosť zahrať si s Ringom Starom, alebo
Paulom McCartneym, alebo aspoň šanca podebatovať si s nimi, by bolo
splnenie jeho sna. Bohužiaľ sa mu však doteraz nepodarilo stretnúť
s nikým z Beatles a nikdy nevidel ani ich koncert. "V čase doložiek
bolo ťažšie snažiť sa o to," dodal. O niečo väčšie šťastie mal jeho
brat, ktorému sa podarilo dostať na koncert Beatles na Vianoce v roku
1964.
Teraz sa však blížia vianočné sviatky a čas rozdávania
darčekov. Väčšina mužov je povestná tým, že darčeky zháňajú tesne
pred Štedrým dňom. Miro Žbirka však prekvapil odpoveďou, že časť
darčekov už má nakúpenú, ale niečo ešte musí doplniť, čo nebude ľahké
kvôli pomerne nabitému programu. "Dúfam, že sa mi to podarí, aby som
nelietal 23. decembra a nestretával všetkých svojich kolegov
v obchode, ktorí sa snažia zúfalo niečo nájsť," dodal Žbirka, ktorý
spolu so svojou rodinou strávi vianočné sviatky doma v Prahe a na
Silvestra sa presunú tradične do Tatier.
Slovenský vodič, ktorý zrazil rakúskeho vojaka, sa prihlásil v Dolnom
Rakúsku
Gänserndorf 13. decembra (TASR) - Slovenský vodič, ktorý v stredu
ráno zrazil v Dolnom Rakúsku vojaka rakúskej armády slúžiaceho pri
zaisťovaní rakúsko-slovenských hraníc, sa dnes prihlásil na colnej
stanici v Hohenau an der March.
Devätnásťročný rakúsky vojak šiel spolu so svojím priateľom po
ľavej strane cesty B 48 v smere od hraničného priechodu Hohenau a.d.
March, keď ho zrazil automobil so slovenskou poznávacou značkou.
Vodič pokračoval po nehode ďalej v jazde bez toho, aby vozidlo
zastavil.
Zraneného vojaka previezli do nemocnice. Polícia na mieste
nehody zaistila stopy ako úlomky zo smerového svetla a kúsky laku
a vyhlásila po vodičovi pátranie.
Ako sa neskôr zistilo, slovenský vodič mal po nehode vycestovať
z Rakúska pri Reintale v okrese Mistelbach. Poškodený automobil však
vzbudil pri pohraničnej kontrole pozornosť. Vodič škodu na vozidle
vysvetľoval zrážkou s nejakým zvieraťom. Rakúske orgány začali
preverovať jeho výpoveď a do pátrania po vinníkovi nehody sa zapojil
aj Interpol.
Pre Rakúsko tkvie najväčšie nebezpečenstvo v jadrovej elektrárni
Bohunice
Viedeň 13. decembra (TASR) - Experti sa zhodujú, že najväčšie
nebezpečenstvo pre Rakúsko spočíva v slovenskej jadrovej elektrárni
Jaslovské Bohunice. Napísal to v dnešnom vydaní viedenský denník Der
Standard.
Slovenské jadrové zariadenie ležiace 110 kilometrov východne
od rakúskej metropoly Viedne je v tej istej rizikovej skupine ako
britská elektráreň Calder Hall. Tá je po 45 rokoch prevádzky
najstaršou atómovou elektrárňou Európy. Pokračujú noviny s odvolaním
sa na aktualizované výsledky štúdie rakúskeho Ekologického ústavu.
Materiál porovnáva 41 európskych jadrových elektrární.
Kritériom klasifikácie je riziko ich ohrozenie zemetrasením, vek
objektov ako aj stav technického a bezpečnostného vybavenia.
JE Bohunice dostala desať mínusových bodov. Horšie ohodnotenie
má už iba desať jadrových objektov na území bývalého Sovietskeho
zväzu. Reaktory, ktoré sú ozajstnými vrakmi, ležia relatívne ďaleko
od Rakúska - v Arménsku a Bulharsku (Kozloduj). V oboch prípadoch ide
o reaktory prvej generácie sovietskej konštrukcie, rovnako ako
v prípade Bohuníc.
Z porovnania bezpečnostných štandardov jadrových elektrární
ležiacich pri rakúskych hraniciach vyplynulo, že prinajmenšom rovnaké
riziká, ako v prípade Temelínu, hrozia alpskej republike aj zo strany
švajčiarskych a nemeckých jadrových elektrární. Temelín - vo
všeobecnej diskusii označovaný za osobitne nespoľahlivú elektráreň,
je na tom s piatimi mínusovými bodmi dokonca lepšie ako prvý blok
elektrárne Isar (mínus šesť bodov) v nemeckom Bavorsku.
Der Standard sa ďalej sústredil na fakt, že vďaka finančnej
pomoci Európskej únie budú elektrárne v kandidátskych krajinách
- Bohunice, Kozloduj, či litovská Ignalia, odpojené od siete skôr ako
tie v Nemecku.
Spomedzi krajín únie sa programu využívania jadrovej energetiky
pridržiavajú už iba Veľká Británia, Francúzsko a Fínsko. Z 12
kandidátskych krajín sa oň plne opiera Maďarsko, Slovinsko, Česko,
Slovensko a Rumunsko, dodáva Der Standard.
Najvyšší volený orgán maďarských Slovákov zasadal v Budapešti
Budapešť 13. decembra (TASR) - Správy o činnosti predsedníctva,
úradu, odborných výborov, regionálnych radcov Celoštátnej slovenskej
samosprávy (CSS), ako aj samosprávou delegovanej kurátorky verejnej
nadácie Za národné a etnické menšiny v Maďarsku v roku 2001
prerokovali v stredu v Budapešti účastníci zasadania Valného
zhromaždenia CSS.
Najvyššie fórum CSS pod vedením predsedu Jána Fuzika
a podpredsedníčky Etelky Rybovej, ktorí ústne doplnili písomne
predložené dokumenty, schválilo popri spomínaných aj správy dvoch
inštitúcií samosprávy - Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku
a týždenníka Ľudové noviny.
Poslanci "parlamentu" slovenskej národnostnej menšiny
v Maďarsku po krátkej diskusii schválili pracovné plány a rozpočet
CSS na rok 2002, ako aj harmonogram administratívnych krokov v súlade
so závermi Štátneho kontrolného úradu (ÁSZ). Vedenie samosprávy
konštatovalo, že septembrová revízia ÁSZ sa skončila celkovo
pozitívnym výsledkom. V hospodárení, resp. administratíve CSS treba
upraviť iba niektoré detailné otázky.
Valné zhromaždenie CSS rozhodlo, že budúcoročný Deň Slovákov
v Maďarsku sa uskutoční 6. júla v obci Mlynky (Pilisszentkereszt)
a potvrdilo rozhodnutie predsedníctva poveriť po súbehovom konaní
Imricha Fuhla vykonávaním práce šéfredaktora Ľudových novín
v najbližších štyroch rokoch. Súbeh na obsadenie miesta riaditeľa
Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku nebol úspešný. Valné
zhromaždenie CSS preto rozhodlo, že sa začiatkom budúceho roka
zopakuje. Do 2. apríla 2002 poverilo vedením tejto inštitúcie Annu
Divičanovú.
Rakúske orgány nevydajú Karola Martinku na Slovensko
Viedeň 13. decembra (TASR) - Rakúsky Vyšší krajinský súd rozhodol, že
bývalého spolumajiteľa Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany
a firmy Vadium Group Karola Martinku nevydajú na Slovensko.
Pre TASR to dnes potvrdila štátna prokurátorka rakúskeho spolkového
ministerstva pre justíciu Irene Gartnerová.
Krajinský súd vo februári minulého roku už raz zamietol žiadosť
slovenského ministerstva spravodlivosti vydať Karola Martinku,
podozrivého zo spáchania podvodu, na trestné stíhanie na Slovensko
pre nedostačujúce dôkazy. Viedenská Vyššia štátna prokuratúra pri
Vyššom Krajinskom súde v auguste rozhodla, že prípad znovu otvorí.
Urobila tak po dôkladnom preštudovaní dôkazových materiálov, ktoré
dostalo rakúske spolkové ministerstvo pre justíciu pred letnými
prázdninami od slovenského ministerstva spravodlivosti. Súd však
napokon nenašiel dôvod na obnovenie procesu extradície slovenského
občana do vlasti.
Ako ďalej povedala prokurátorka Garnterová pre TASR, rakúske
orgány dospeli k záveru, že činy, ktoré slovenská strana predkladala
ako dôvody na vydanie, nie sú rovnakej podstaty, ako je definované
v rakúskom trestnom zákone. Skutky, ktorých sa Karol Martinka
dopustil na Slovensku, teda nie sú v Rakúsku trestné. Prípad je tým
podľa Gartnerovej definitívne uzavretý.
V Bruseli demonštrovali aj slovenskí odborári
Brusel 13. decembra (TASR) - Okolo 80.000 odborárov z členských
i kandidátskych krajín pochodovalo dnes ulicami Bruselu neďaleko
kráľovského zámku v Laekene, kde sa v piatok zídu na summite lídri
Európskej únie. Medzi demonštrantmi bolo aj 80 odborárov zo Slovenska.
"Európa by mala byť najmä o ľuďoch a o ich sociálnych právach,
nie o politike. Základom je sociálna Európa," povedal TASR jeden
z demonštrantov, prezident Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Ivan
Saktor.
Vyjadril nádej, že posolstvo vyjadrené desiatkami tisíc ľudí
z celej Európy nájde odozvu medzi európskymi politikmi, ktorí sa budú
v Laekene zaoberať aj ekonomickými a sociálnymi otázkami. Ocenil tiež
pokojný priebeh celej demonštrácie.
Slovenská delegácia bola s 80 členmi jedna z najväčších
spomedzi kandidátskych krajín, čo si vo svojom spravodajstve všimol
aj belgický rozhlas, ktorý zo štátov mimo EÚ vymenoval iba Slovensko
a Chorvátsko.
Dnešné podujatie s motívom "Európa - to sme my" zorganizovala
v predvečer laekenského summitu Európska odborová konfederácia. Jej
generálny tajomník Emilio Gabaglio privítal aktívnu účasť odborárov
z kandidátskych krajín. Blížiace sa rozšírenie musí byť podľa neho
výhodné nielen pre trhy a podnikateľov, ale aj zamestnancov.
EP schválil budúcoročný rozpočet únie
Brusel/Štrasburg 13. decembra (TASR) - Európsky parlament schválil
dnes v Štrasburgu budúcoročný rozpočet EÚ. Definitívne tak potvrdil
aj predvstupovú pomoc pre Slovensko v plnej výške 106 miliónov eúr.
Rozpočet predpokladá výdavky vo výške 95,7 miliardy eúr, čo
predstavuje 1,03 percenta celkového hrubého domáceho produktu EÚ.
Najväčšiu časť pohltí tradične poľnohospodárstvo, na ktoré EÚ
vyčlenila 44,3 miliardy eúr.
Takmer päť miliárd poskytne únia na pomoc tretím krajinám,
vrátane 130 miliónov na obnovu Afganistanu. Najväčší podiel z tejto
časti rozpočtu získajú štáty Balkánu, ktorým sa ujde 765 miliónov eúr.
Parlament dnešným definitívnym schválením rozpočtu v druhom
čítaní potvrdil aj predvstupovú pomoc pre Slovensko vo výške 106
miliónov eúr, z ktorých 15 miliónov bolo počas prvého čítania
uložených do rezervy. Toto opatrenie súviselo s možným zneužitím
predvstupovej pomoci EÚ na Slovensku v tzv. afére Tóth.
Podmienkou na uvoľnenie peňazí bol výrazný pokrok SR v boji
proti korupcii a vo finančnej kontrole, ktorý nakoniec potvrdila
v osobitnej správe Európska komisia. Po jej preštudovaní rozpočtový
výbor EP minulý týždeň rozhodol 15 miliónov pre Slovensko z rezervy
uvoľniť.
Washingtončania sa virtuálne prešli po moste Márie Valérie
Washington 13. decembra (TASR) - Vyše 400 Washingtončanov, ktorí sa
zaujímajú o minulé a súčasné slovensko-maďarské vzťahy, sa v stredu
večer aspoň v predstavách prechádzalo po nedávno otvorenom moste
Márie Valérie spájajúcom Štúrovo s Ostrihomom.
Toto potešenie im prostredníctvom virtuálnej prehliadky mosta
a jeho histórie ponúkli veľvyslanectvá Slovenskej a Maďarskej
republiky vo Washingtone.
V minulosti neraz rozjatrené vzťahy medzi Budapešťou
a Bratislavou a ich novú konštrukciu priblížil prítomným slovenský
veľvyslanec Martin Bútora a jeho maďarský kolega Géza Jeszenszky.
Potrebu dobrých susedských vzťahov zdôraznil aj veľvyslanec Európskej
komisie vo Washingtone Günter Burghardt.
Od júna tohto roku, keď slávnostne otvorili novú budovu
slovenského veľvyslanectva vo Washingtone, sa v jej priestoroch
uskutočnilo už asi 50 rôznych politických, spoločenských a kultúrnych
podujatí. Sústavnú pozornosť púta stála výstava umeleckých diel
slovenských výtvarníkov a sochárov. Pre budúci rok slovenské
veľvyslanectvo chystá aj niekoľko dobročinných akcií pre deti
s nevyliečiteľnými chorobami. V tomto jej budú nápomocní najmä
slovenskí hokejisti hrajúci v NHL na čele s členom tímu Washington
Capitals Petrom Bondrom.
Dzurinda: Čím viac krajín do EÚ vstúpi, tým lepšie
Brusel 13. decembra (TASR) - Slovenský premiér Mikuláš Dzurinda si
myslí, že čím viac nových krajín do Európskej únie vstúpi, tým lepšie
pre tieto krajiny i samotnú EÚ. Konečné hodnotenie každej
kandidátskej krajiny však musí byť individuálne a závislé len od
plnenia kritérií.
Premiér to povedal dnes v Bruseli v predvečer summitu šéfov
štátov a vlád členských krajín EÚ, ktorí sa zídu v piatok a sobotu na
kráľovskom zámku v Laekene. Tento názor chce zopakovať aj na
sobotňajšom spoločnom obede premiérov 15 členských a 13 kandidátskych
krajín.
Summit podľa jeho slov príjme významné rozhodnutia týkajúce sa
obsahu, organizácie a zloženia konventu, ktorý bude od budúceho roka
pripravovať novú reformu európskych inštitúcií.
"Kandidátske krajiny by mali byť plnohodnotne zapojené do
týchto debát...Slovensko bude veľmi aktívne v tomto procese," povedal
Dzurinda, ktorý sa zúčastnil na tradičnom predsummitovom stretnutí
Európskej ľudovej strany (EPP).
Nechcel však zatiaľ hovoriť o tom, kto bude Slovensko na
konvente zastupovať. Podľa návrhu by mala byť každá krajina zastúpená
dvoma predstaviteľmi parlamentu a jedným zástupcom vlády. "Nemožno
o tom hovoriť skôr, ako nepoznáme definitívne rozhodnutie samotného
summitu," povedal premiér.
Belgické predsedníctvo sa v Laekene pokúsi presvedčiť členské
krajiny, aby mohli mať aj kandidátske krajiny na konvente právo
hlasovať, ktoré pôvodný návrh nepredpokladal. Premiér však nebude
považovať za tragédiu, ak sa to nepodarí.
