BRATISLAVA 20. decembra (SITA) - Smraškodom roka 2004 - teda osobou, ktorá najvýraznejšie zhoršuje alebo udržiava zlý stav životného prostredia - je minister hospodárstva Pavol Rusko. Rozhodla o tom 36-členná komisia zložená z odborníkov a známych osobností, ktorá vyberala spomedzi občianskych nominácií. Rusko podľa nich blokuje zavedenie zálohovania PET fliaš, vyvíja nátlak na zníženie súčasnej ochrany v národných parkoch a chránených územiach alebo presadzuje štátnu podporu pre dostavbu jadrovej elektrárne v Mochovciach so všetkými známymi negatívami, informovali o dôvodoch ochranári na dnešnej tlačovej besede v Bratislave.
Ministrovi Ruskovi šliape na päty minister životného prostredia László Miklós, ktorý v recesistickej ankete obsadil druhé miesto. Dôvodom boli napríklad povolenia na odstrel vyše 60 medveďov v tomto roku, slabé presadzovanie zákonov i netransparentná a neefektívna práca rezortu, ktorý podľa nich nepredchádza korupcii vo svojich podporných programoch.
Najabsurdnejší výrok na adresu životného prostredia - Zelenú haluz 2004, vyslovil podľa komisie premiér Mikuláš Dzurinda. Krátko po veternej kalamite v Tatrách o zmenách územného plánu a prípadnej výstavbe v národnom parku povedal "betón nie je nepriateľ človeka, pokiaľ sa s ním nakladá efektívne". Obaja víťazi získajú od ochranárov diplomy s odôvodnením udelenia titulu. Ministrovi Ruskovi doručia aj tortu.
V komisii sedeli okrem odborníkov aj známe osobnosti, napríklad Miro Noga, Stano Dančiak, Martin Huba alebo režisér Juraj Johanides. Podľa neho je potrebné upozorňovať na znečisťovateľov životného prostredia všetkými spôsobmi, "aby to tu pozvoľna nešlo do hája
Ako povedal za organizátorov ankety Ladislav Hegyi zo Spoločnosti priateľov Zeme (SPZ), novodobý tvor Smraškod obyčajný nie je pokrytý žiadnou srsťou, väčšinu života sa pohybuje v konfekčných oblekoch, na presuny z miesta na miesto používa smradiaci automobil a svojím výzorom pripomína bežných primátov. Masívny výskyt smraškoda na niektorých miestach Slovenska spôsobuje hromadný výrub stromov alebo napádanie národných parkov. Spolu s inými príbuznými druhmi, napríklad Ropákom bahnomilným (obdobná anketa v ČR), vytvára kolónie byrokratickej formy úradníkov a pri kalamitnom premnožení môže dramaticky ohroziť stav slovenskej prírody, povedal Hegyi.
