Nitra 24. decembra (TASR) - Druhý sviatok vianočný, známy aj ako deň svätého Štefana, prvého mučeníka i deň sviatku nositeľov tohto mena, vítala kedysi na dedine s radosťou najmä mládež. Chlapci a dievčatá sa od rána pripravovali na večernú štefanskú zábavu, ktorá na starej dedine patrila doslova k "udalostiam roka" a stretávali sa nej mladí ľudia z celého okolia. Tie najvychýrenejšie tradične pripravovali hasiči, ktorým konkurovali športovci a budúci regrúti. Neraz sa stalo, že na dedine boli štefanské zábavy hneď dve. O účasť nemali núdzu, pretože po dlhom adventnom mesiaci, kedy sa tancovačky nekonali, mládež príležitosť na zábavu rada využila. Nepísaným zákonom bolo otvorenie zábavy sólom pre prítomných Štefanov privítaných menovite, ktorí sa muzikantom a susedom za túto poctu odplatili pohárikom páleného alebo vína.
Na svätého Štefana sa patrilo navštíviť najbližšiu rodinu. Do rodičovského domu prichádzali synovia s nevestami a vnúčencami, dcéry so ženíchmi a deťmi, gazdovia a gazdiné potom navštívili bratov a sestry a napokon najbližšia rodina starých rodičov, alebo zašli spoločne na cintorín. Domáci i hostia dávali pozor, aby prah domu prekročil z prichádzajúcich ako prvý gazda, nie žena a už vôbec nie dievka, to by vraj mohlo v nastávajúcom roku uškodiť chalupe, poliam i statku. Tradovalo sa tiež, že všetky práce s ihlou a niťou mala gazdiná stihnúť do Štefana. Pretože od tohto dňa až do Silvestra sa šiť neoplatí, lebo inak nebudú celý nasledujúci rok sliepky vajcia znášať.
