Tentoraz išlo o novinárov.
Len čo sa otvorili dvere s prichádzajúcimi, vrhlo sa na nich viac než štyridsať novinárov. Turisti však reagovali pokojne a buď odmietli odpovedať, alebo boli ochotní poskytnúť reakciu. "Nie som nejako veľmi zaskočený, pretože už nám bolo avizované, že nás asi budú čakať novinári," povedal pre TASR jeden z cestujúcich Rudolf Chmelár.
Už pred príletom sa hala hemžila v podstatne väčšej miere mikrofónmi, kamerami a fotoaparátmi, než kyticami kvetov, či drobnými darčekmi pre katastrofou postihnutých turistov. Pre Miloša z autopožičovne sídliacej na letisku to však nebola nezvyčajná situácia. "Už som tu videl aj desaťnásobne viac ľudí a keby ste ma neupozornili, ani by som si nevšimol, že skoro všetci sú novinári," povedal Miloš.
Zatiaľ čo novinári čakajúci na reakcie mohli využiť teplo interiérov letiska, fotoreportéri sledujúci prílet lietadla museli vydržať na čerstvom vzduchu. "Ešteže je tak teplo, neprší a ani nesneží!" konštatovali fotoreportéri, ktorým príjemné počasie čiastočne vylepšilo zlú náladu z toho, že sa nedostali na pristávaciu plochu.
