Bratislava 1. januára (TASR) - Prezident SR Ivan Gašparovič odovzdal dnes pri príležitosti výročia vzniku Slovenskej republiky štátne vyznamenania osobnostiam spoločenského, kultúrneho a politického života. TASR predstavuje nových nositeľov štátneho vyznamenania Pribinov kríž I., II. a III. triedy.
Spisovateľ, esejista a jazykovedec PhDr. Anton Habovštiak, Csc. sa narodil 22. septembra 1924 v Krivej, okres Dolný Kubín. Vyštudoval slovenčinu a francúzštinu na Filozofickej fakulte UK. Od roku 1948 realizoval dialektologický výskum, v rokoch 1950-1993 pôsobil ako samostatný vedecký pracovník v Jazykovednom ústave SAV. V rokoch 1958-1993 participoval na príprave Slovenského jazykovedného atlasu.
V oblasti jazykovedy sa významne zaslúžil o výskum slovenských nárečí, v oblasti beletrie zachytil bohatstvo ľudových rozprávok a povestí. Napísal román Plátenícka pieseň, ďalej novely, poviedky a eseje. Spomedzi jeho diel literatúry faktu treba osobitne spomenúť knihy Za mrakmi je moje milované Slnko a Meditácie a modlitby sestry Zdenky - Cecílie Schelingovej. Bohatá výberová bibliografia jeho prác je súčasťou jeho memoárovej knihy Túžba po poznaní.
Anton Habovštiak zomrel 14. apríla 2004. Bol vedcom, aktívnym účastníkom medzinárodných zjazdov slavistov, úspešným beletristom, publicistom a autorom literatúry faktu.
Prezident SR udelil PhDr. Antonovi Habovštiakovi, CSc. štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy - in memoriam za významné zásluhy v oblasti jazykovedy a kultúry. Štátne vyznamenanie prevezme manželka Katarína Habovštiaková.
Režisér Pavol Haspra sa narodil 8. decembra 1929 v Topoľčiankach, okres Zlaté Moravce. Absolvoval štúdium réžie na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Svoju umeleckú kariéru začal v roku 1954 v Krajovom divadle v Nitre. Postupne sa vypracoval na umeleckého šéfa súboru a vytvoril množstvo inscenácií, ktoré generačne a najmä kvalitatívne formovali divadlo a svojím významom prerástli do celoštátneho kontextu ako umelecky novátorské činy.
Po príchode do Činohry Slovenského národného divadla sa Pavol Haspra zaradil medzi jej profilových režisérov. Veľké úspechy zožal najmä modernou svetovou dramatikou, stále ho však oslovovali aj klasickí autori. Zaujímal sa o súčasných domácich tvorcov a preslávil sa tiež novátorskými inscenáciami slovenských klasikov.
Pavol Haspra zomrel v Bratislave 27. apríla 2004. Svojou umeleckou tvorbou sa priradil k najväčším menám slovenského profesionálneho divadla a bol držiteľom mnohých oficiálnych ocenení. Neúnavné zdôrazňovanie humanistických hodnôt, sociálna solidarita, právo jednotlivca na dôstojnú sebarealizáciu boli ťažiskovými témami jeho expresívno-realistickej režijnej poetiky.
Prezident SR udelil Pavlovi Hasprovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy - in memoriam za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky. Vyznamenanie prevezme manželka Soňa Valentová.
Profesor Ing. Štefan Luby, DrSc. sa narodil 6. mája 1941 v Bratislave. Absolvoval Elektrotechnickú fakultu Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT) v Bratislave. V roku 1996 ho vymenovali za profesora. Učil na Fakulte elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity (STU) a na Univerzite Komenského v Bratislave.
Podieľal sa na viacerých výskumných projektoch na Univerzite P. J. Šafárika v Košiciach a odborných ústavoch SAV v Bratislave. Je zodpovedným riešiteľom 15 slovenských a 9 medzinárodných projektov. Podieľal sa na výskumných projektoch v zahraničí, napríklad v Nemecku, USA, Japonsku, Taliansku a ďalších krajinách. Je členom 14 renomovaných vedeckých spoločností vo svete (napríklad Európskej akadémie vied a umení so sídlom v Salzburgu). Je tiež držiteľom niekoľkých desiatok cien a medailí svetových vedeckých inštitúcií a slovenských univerzít.
Bohatá je aj jeho publikačná a pedagogická činnosť. Je autorom 285 pôvodných vedeckých prác v oblasti fyziky a výskumu materiálov. Vydal aj niekoľko sto publikácií z oblasti organizácie vedy, prekladov a prednášok.
Prezident SR udelil profesorovi Štefanovi Lubymu štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy za významné zásluhy o rozvoj vedy v Slovenskej republike.
MUDr. Anton Neuwirth sa narodil 22. januára 1921 v Bystričanoch-Chalmovej v okrese Prievidza. V roku 1946 absolvoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského (LF UK) v Bratislave. Krátko študoval chémiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave a na Univerzite v Zürichu.
Pôsobil ako odborný asistent na Lekárskej fakulte univerzity Komenského. V rokoch 1949-1953 ho poverili vedením Ústavu lekárskej chémie v Košiciach. V tomto roku ho za jeho náboženské presvedčenie zatkli a uväznili. O rok neskôr ho odsúdili na 12 rokov odňatia slobody, prepadnutie majetku a 10 rokov straty občianskych práv. Vo väzení i po prepustení z neho v roku 1960 pracoval ako lekár.
Po páde komunistického zriadenia sa aktívne zapojil do politického života. Zvolili ho za poslanca NR SR, bol veľvyslancom SR pri Svätej stolici vo Vatikáne a v roku 2003 ho zvolili za predsedu Konfederácie politických väzňov Slovenska. V roku 2001 vydal spomienky pod názvom "Liečiť zlo láskou".
Anton Neuwirth zomrel 21. septembra 2004.
Prezident SR udelil Antonovi Neuwirthovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž I. triedy - in memoriam za významné zásluhy v oblasti sociálneho a kultúrneho rozvoja Slovenskej republiky. Vyznamenanie prevezme dcéra Alena Záborská.
Ing. Marián Šmacho pochádza z Dolného Lopašova, okres Piešťany, kde dodnes pôsobí ako predseda poľnohospodárskeho družstva. Vyštudoval Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre. Je popredným odborníkom v poľnohospodárstve a špičkovým agromanažérom, o čom svedčia aj výsledky družstva, ktoré vedie. Úzko spolupracuje s pracovníkmi Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, s pracovníkmi Výskumného ústavu rastlinnej výroby. Pracuje ako člen republikovej rady Zväzu poľnohospodárskych družstiev a ďalších inštitúcií.
Prezident SR udelil Mariánovi Šmachovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o rozvoj poľnohospodárstva v Slovenskej republike.
Marián Labuda patrí k najvýznamnejším slovenským hercom. Narodil sa 28. októbra 1944 v Hontianskych Nemcoch, okres Krupina. V roku 1965 absolvoval štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Po promócii nastúpil do SND, v roku 1968 bol spoluzakladateľom legendárneho generačného Divadla na korze v Bratislave, ktoré však bolo zrušené "normalizačným" Ministerstvom kultúry SR. V rokoch 1971-1989 bol členom Novej scény v Bratislave, od 1.1.1990 je členom činohry SND. Doteraz vytvoril viac ako 100 dramatických postáv v televízii, rozhlase a v slovenských, českých a nemeckých filmoch. Získal viacero ocenení: Českého leva za mužskú úlohu vo filme Martina Šulíka Záhrada, Prémiu Literárneho fondu za mimoriadny umelecký výkon v hre Yasniny Rezy Kumšt, výročnú cenu Literárneho fondu za postavu Léona v hre J.C. Grumberga Krajčírky. Marián Labuda vynikol aj v Českej republike, kde ho preslávili najmä filmy Vesničko má středisková a Král Ubu. Aj v tých najnežičlivejších chvíľach patril Marián Labuda k integrujúcim umeleckým osobnostiam slovenskej a českej kultúry.
Prezident SR udelil Mariánovi Labudovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti kultúry.
Humorista, dramatik, prozaik, textár, herec, režisér a moderátor Milan Lasica sa narodil 3. februára 1940 vo Zvolene. Vyštudoval dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení. Koncom 60. rokov pôsobil v Divadle na korze. V roku 1970 mu normalizačná moc znemožnila pôsobenie najprv na Slovensku a spolu so Satinským vystupovali v kabarete Večerní Brno, neskôr aj v Čechách. Účinkoval dlhší čas v spevohre Novej scény, potom v činohre, roku 1982 prešiel do novozaloženého Štúdia S, kde je v súčasnosti riaditeľom. Známym sa stal predovšetkým ako herec v autorských divadelných predstaveniach spolu s J. Satinským. Ich komika je založená na ironickom posunutí tých najbanálnejších životných situácií do absurdity. M. Lasica zdramatizoval román V. Mináča Výrobca šťastia, spolu s J. Satinským je autorom muzikálového prepracovania hry J. Soloviča Žobrácke dobrodružstvo. Samostatnú autorskú tvorbu predstavujú jeho piesňové texty. Časť z nich vyšla knižne pod názvom Bolo nás jedenásť, Piesne o ničom. Milan Lasica so vo februári 2005 dožije výročia 65. narodenín.
Prezident SR udelil Milanovi Lasicovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy v oblasti kultúry.
Archeologička, historička a pedagogička, profesorka PhDr. Tatiana Štefanovičová, CSc. sa narodila 10. marca 1934 v Bratislave. V roku 1958 absolvovala štúdium na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala vo výskumnom kolektíve na Bratislavskom hrade. V roku 1959 spolu s vedúcim výskumu Belom Pollom odkryli zvyšky stavieb datovaných do doby veľkomoravskej. V rokoch 1963-2004 pôsobila na Katedre archeológie na Filozofickej fakulte.
Profesorka Tatiana Štefanovičová patrí medzi našich popredných odborníkov - archeológov v oblasti najstarších dejín Slovenska. Okrem ďalších archeologických výskumov sa venovala najmä odkrývaniu najstarších dejín Bratislavy. Bohaté výsledky a skúsenosti, najmä však snahu po pravdivej interpretácii našej histórie dokumentovala profesorka Tatiana Štefanovičová aj vo svojej publikačnej činnosti, z ktorej vynikajú najmä publikácie "Bratislavský hrad v 9. až 12. storočí", "Osudy starých Slovanov" a "Najstaršie dejiny Bratislavy".
Prezident SR udelil profesorke Tatiane Štefanovičovej štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky.
Profesor RNDr. Richard Kvetňanský je medzinárodne uznávaný vedecký pracovník v oblasti výskumu nervového a endokrinného systému organizmu na stresové podnety. Je riaditeľom Ústavu experimentálnej endokrinológie a Centra Excelentnosti EÚ, ktoré umožňuje vedeckému pracovisku v Slovenskej republike školiť doktorandov a prijímať vedeckých pracovníkov z členských krajín EÚ.
Získal originálne poznatky o priebehu aktivácie adrenalínového systému počas akútneho a chronického stresu. Významne prispel k poznaniu regulácie neuroendokrinného systému v záťažových situáciách a k objasneniu dôsledkov zmien tejto regulácie pre systémovú kardiovaskulárnu a metabolickú odpoveď organizmu.
Richard Kvetňanský je jedným z najcitovanejších vedeckých pracovníkov a počet vyše 2850 citácií dokumentuje význam prínosu jeho práce do pokladnice svetovej vedy a je mimoriadnym činom v medzinárodnej prezentácii Slovenska.
Prezident SR udelil profesorovi Richardovi Kvetňanskému štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o rozvoj vedy v oblasti endokrinológie a sociálny rozvoj Slovenskej republiky.
Dana Šamíková sa narodila v roku 1962. Je rodáčka zo Žiliny. Detstvo prežila v detskom domove v Detskom mestečku v Zlatovciach. Bolo pre ňu silným motívom, aby svoj život zasvätila, okrem dvoch vlastných detí, aj desiatim deťom, ktorým je láskavou "náhradnou matkou a to 5-ročnému Ľubkovi, 4-ročnej Ivetke, 6-ročnej Martinke, 9-ročnému Markovi, 9-ročnej Ivetke, 12-ročnej Zuzke, 12-ročnému Martinovi, 14-ročnému Michalovi, 17-ročnému Ferovi, 19-ročnému Vilovi. Pani Dana Šamíková žije so svojou veľkou rodinou v Ružomberku, v rodinnom dome, ktorý jej poskytlo Detské centrum - Spoločnosť pre pomoc deťom v Slovenskej republike, odkázaným na náhradnú výchovu.
Prezident SR udelil Dane Šamíkovej štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy za starostlivosť o deti odkázané na výchovu v náhradnej rodine.
Profesor RNDr. Ivan Kraus DrSc. ostal po absolvovaní vysokoškolského štúdia na Fakulte geologicko-geografických vied UK v Bratislave v roku 1958 až doteraz verný Univerzite Komenského a jej Prírodovedeckej fakulte. Habilitoval sa v roku 1976 a za profesora ho vymenovali v roku 1988.
Pôsobil ako vedúci Katedry ložiskovej geológie PF UK, bol prodekanom Prírodovedeckej fakulty UK, námestníkom ministra školstva, mládeže a športu SR pre vedu, generálnym sekretárom Európskej ílovej asociácie. Bol aj členom Akreditačnej komisie, poradného orgánu vlády SR.
V súčasnosti je profesor Ivan Kraus členom Slovenskej geologickej rady, poradného orgánu ministra životného prostredia SR. Po roku 1990 sa veľmi aktívne zapojil do práce na reforme vedy a univerzít na Slovensku. Výrazne sa podieľal pri zriaďovaní prvej a doteraz fungujúcej vedeckej grantovej agentúry (VEGA) spoločnej pre vysoké školy a SAV, na príprave návrhu zákona o podpore vedy a techniky, nového zákona o vysokých školách ako aj na zavádzaní kritérií hodnotenia vedeckej a pedagogickej práce na vysokých školách.
Prezident SR udelil profesorovi Ivanovi Krausovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o rozvoj vedy a vysokých škôl.
Ing. Jozef Kučerák, CSc. sa narodil 18. apríla 1939 v Hronci, okres Brezno. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú (VŠE) v Bratislave a tam začal pôsobiť ako vedecký ašpirant. V rokoch 1967-1969 založil a viedol prvý tím výskumu chudoby a životného minima na Slovensku. Neskôr sa zaoberal diferenciáciou príjmov a vzťahmi ekonomiky a životnej úrovne v medzinárodnom kontexte.
Po prvých slobodných voľbách v júni 1990 pôsobil ako podpredseda vlády SR pre ekonomickú reformu. Bol členom Prezídia Federálneho fondu národného majetku. Jozef Kučerák je významným predstaviteľom ekonomického výskumu na Slovensku. Aktívne sa podieľal na vytváraní podmienok transformácie slovenského hospodárstva na trhové po roku 1989. Prispel k formovaniu trhovej ekonomiky na Slovensku. Presadzoval kroky zásadnej ekonomickej reformy, zahŕňajúcej vytvorenie podmienok ekonomickej rovnováhy, liberalizácie cien, zmeny vlastníckych vzťahov a vymeniteľnosti koruny.
Prezident SR udelil Jozefovi Kučerákovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o hospodársky rozvoj Slovenskej republiky.
Profesor RNDr. Pavel Brunovský DrSc. vyštudoval odbor matematická analýza na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Pracoval v Ústave technickej kybernetiky SAV vo vedeckom výskume teórii riadenia a programovania analógových počítačov a v Matematickom ústave. Tam sa zaoberal vedeckým výskumom teórie riadených a dynamických systémov. Na Ústave aplikovanej matematiky Matematicko-fyzikálnej fakulty (MFF) UK v Bratislave, kde pracuje od roku 1974, sa venoval odbornej pedagogickej činnosti.
Profesor Brunovský patrí medzi uznávaných teoretikov matematiky ako vedy. Jeho najvýznamnejšie vedecké výsledky ako napr. Brunovského kánonická forma pre lineárne riadené systémy, regularita syntézy optimálneho riadenia pre dôležité triedy riadenia, sú známe nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Patrí medzi zakladateľov Centra pre ekonómiu a financie, a vedného odboru Ekonomická a finančná matematika na MFF UK v Bratislave. Mnohé z jeho vedeckých výsledkov sú dnes uplatňované v praxi pri riadení národného hospodárstva a v rôznych odvetviach ekonómie.
Prezident SR udelil profesorovi Pavlovi Brunovskému štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o rozvoj vedy a hospodársky rozvoj Slovenskej republiky.
Maximilián Remeň sa narodil 3. decembra 1927 v obci Ilija, okres Banská Štiavnica. Pražskú Filmovú akadémiu múzických umení (FAMU) absolvoval v roku 1956. Pracoval v slovenskom filme ako filmový strihač. Spolupracoval skoro so všetkými slovenskými režisérmi na vyše sto hraných filmoch a stovkách krátkometrážnych filmoch. S Paľom Bielikom nakrútil filmy Kapitán Dabač, Jánošík, Majster Kat, so Štefanom Uhrom Organ, Panna zázračnica, Tri dcéry, Génius, Keby som mal pušku, Pásla kone na betóne, s Martinom Holým Prípad pre obhajcu, Orlie pierko, Hriech Kataríny Padychovej, Noční jazdci, s Martinom Ťapákom Nevesta hôľ, Pacho, hybský zbojník Krutá ľúbosť, so Stanislavom Barabášom filmy Pieseň o sivom holubovi, Zvony pre bosých, s Jurajom Jakubiskom Zbehovia a pútnici a Vtáčkovia, siroty a blázni. Na 10. MFF Art Film v Trenčianskych Tepliciach v roku 2002 udelili Maximiliánovi Remeňovi cenu Zlatá kamera za celoživotný prínos slovenskej kinematografii.
Prezident SR udelil Maximiliánovi Remeňovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kinematografie.
Profesor Ing. arch. Štefan Šlachta PhD. sa narodil 6. decembra 1939 v Ružomberku. Vyštudoval architektúru na Slovenskej vysokej škole technickej (SVŠT) Bratislave, kde v rokoch 1962-1975 pôsobil ako odborný asistent. Neskôr pracoval v Dopravoprojekte, v Štátnom ústave pamiatkovej starostlivosti, od roku 1990 prednáša na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Profesor Štefan Šlachta sa svojím celoživotným dielom zaslúžil o rozvoj architektúry na Slovensku. Systematicky sa venoval výskumu našej architektúry a obzvlášť jej funkcionalistickému obdobiu.
Už od čias svojho pedagogického pôsobenia na SVŠT odkrýval hodnoty modernej a súčasnej architektúry a pričinil sa o poznanie našej architektúry 20. storočia v zahraničí. Je autorom mnohých výstav.
V 90. rokoch sa stal spoluzakladateľom a prvým predsedom Spolku architektov Slovenska a spoluzakladal aj Slovenskú komoru architektov. Patrí medzi prvé osobnosti architektonickej obce na Slovensku a je najznámejším reprezentantom nášho architektonického života v zahraničí.
Spolok architektov Slovenska (SAS) mu v decembri 2004 udelil za jeho celoživotnú tvorbu Cenu Emila Belluša. Pri príležitosti jeho uvedenia do siene Dušana Jurkoviča v Ballasovom paláci v Bratislave, predstavil aj svoju novú knihu 32 portrétov dnes už nežijúcich slovenských architektov medzivojnového a moderného obdobia pod názvom Neznámi známi.
Prezident SR udelil profesorovi Štefanovi Šlachtovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o rozvoj architektúry v Slovenskej republike.
Kameraman Stanislav Szomolányi vyštudoval v roku 1958 Filmovú akadémiu múzických umení (FAMU) v Prahe. V tom istom roku nastúpil do Štúdia dokumentárnych filmov v Bratislave, kde sa začala jeho mnohoročná spolupráca so slovenskými režisérmi, najmä so Štefanom Uhrom. Ich prvým spoločným dielom bol film Slnko v sieti, film autenticky zachytávajúci pocity mladej generácie, jej vzťah k svetu i k sebe samým. Spolupracovali aj na dramatickom príbehu o totalitnom režime fašistického Slovenska pod názvom Organ.
V 70. rokoch nakrútil dramatické príbehy z druhej svetovej vojny a SNP Dolina, Veľká noc a veľký deň, Keby som mal pušku a Zlaté časy. Jeho kamera dokázala veľmi sugestívnym spôsobom zachytiť Uhrovu poetiku a jeho režijný zámer. Svoje schopnosti preukázal aj v spolupráci s inými režisérmi Stanislavom Barabášom, Martinom Hollým, Jurajom Jakubiskom. Jeho filmová a televízna tvorba bola ocenená na rôznych domácich i zahraničných festivaloch.
Prezident Slovenskej republiky udeľuje Stanislavovi Szomolányimu štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kinematografie.
Kňaz, salezián, cirkevný vedec a odborník na bibliu, profesor Jozef Heriban sa narodil 7. mája 1925 v dedinke Šelpice, okres Trnava. Študoval na saleziánskej pedagogickej škole v Trnave. V roku 1950 po zlikvidovaní všetkých mužských rehoľných spoločenstiev komunistickým režimom odišiel do Turína, kde na Pápežskej saleziánskej univerzite študoval teológiu.
V rokoch 1957-1976 pôsobil v Japonsku ako profesor biblických vied. Od roku 1976 pôsobí v Taliansku ako profesor Pápežskej saleziánskej univerzity v Ríme i ako hosťujúci profesor na Filipínach, v Nemecku a na Slovensku.
Profesor Jozef Heriban, je riadnym členom Slovenského ústavu v Ríme, riadnym členom Studiorum Novi Testamenti Societas v Dubline, riadnym členom Assoziazione Biblica Italiana v Ríme, zaslúžilým docentom Teologickej fakulty Pápežskej saleziánskej univerzity v Ríme a štátnym občanom Rakúskej republiky "honoris causa".
Prezident SR udelil profesorovi Jozefovi Heribanovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž III. triedy za významné zásluhy o kultúrno-duchovný rozvoj Slovenskej republiky.
