Bratislava 4. januára (TASR) - Frustrácia obyvateľov Slovenska stúpa smerom od západu na východ. V pocitoch obyvateľov sa tak odrážajú objektívne regionálne rozdiely, ako je napríklad miera nezamestnanosti alebo priemerná mesačná mzda. Veľmi citlivo ľudia vnímajú aj rozdiely medzi postavením a šancami obyvateľov dedín a miest, pričom prevažuje názor, že vidiečania sú na tom horšie.
Zistil to Inštitút pre verejné otázky (IVO) na základe prieskumu, ktorý preň uskutočnila do 12. do 22. novembra 2004 agentúra FOCUS na reprezentatívnej vzorke 1277 obyvateľov starších ako 18 rokov. Ak u obyvateľov Bratislavského kraja prevažuje vedomie lepších šancí, u obyvateľov Prešovského a Košického kraja prevláda v tomto smere pocit neuspokojenia, konštatuje v informácii pre TASR Zora Bútorová z IVO.
Horšie postavenie a šance obyvateľov svojho kraja v porovnaní s priemerom Slovenska v prieskume konštatuje na celoslovenskej úrovni viac ako polovica - 58 percent opýtaných. Štvrtina - 25 percent opýtaných má pocit, že ich šance sú rovnaké, ako je celoslovenský priemer a 15 percent považuje svoje šance uplatniť sa za lepšie.
Za celkovým priemerom sa však skrývajú dramatické, priam priepastné rozdiely medzi vnímaním situácie v jednotlivých regiónoch, upozorňuje Bútorová. Ak má v Bratislavskom kraji pocit horších šancí, ako je celoslovenský priemer, iba každý desiaty obyvateľ (desať percent), na východe krajiny je to približne deväť z desiatich respondentov - v Prešovskom kraji 91 a v Košickom 92 percent. Pre ilustráciu - v Bratislavskom kraji bola v 3. kvartáli minulého roku miera nezamestnanosti na úrovni 3,7 percenta, zatiaľ čo v Košickom kraji 19,7 percenta. Priemerná mesačná mzda v Bratislavskom kraji bola v prvých troch kvartáloch 20 168 korún, kým v Prešovskom kraji 11 829 korún.
V Trnavskom kraji hodnotí svoje postavenie horšie ako celoslovenský priemer asi každý piaty respondent (22 percent), v Trenčianskom a Nitrianskom kraji je to necelá polovica opýtaných (43 a 45 percent). V Žilinskom kraji má pocit horších šancí 63 a v Banskobystrickom 79 percent.
Podobne ľudia vnímajú aj rozdiely medzi postavením a šancami obyvateľov dedín a miest, konštatuje ďalej Bútorová. Výrazne prevažuje názor, že vidiečania sú na tom horšie. Myslí si to 73 percent opýtaných. Iba 18 percent konštatuje rovnaké postavenie obyvateľov dedín a miest a ďalších osem percent si myslí, že obyvatelia dedín sú na tom lepšie. Znevýhodnenie ľudí žijúcich na dedine najväčšmi zdôrazňujú obyvatelia malých obcí najmä v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji. Vnímanie vidieka ako horšieho miesta pre život sa podľa zistení IVO oproti minulému roku mierne zvýraznila.
IVO ďalej zistil, že v priebehu roku 2004 sa prehĺbili rozdiely vo vnímaní situácie medzi obyvateľmi jednotlivých krajov. V Bratislavskom a Žilinskom kraji pribudli ľudia s priaznivejším pohľadom na situáciu vo svojom regióne, zatiaľ čo medzi obyvateľmi Košického, Prešovského a Banskobystrického kraja sa zvýšil pocit znevýhodnenia.
