Uviedol to dnes na tlačovej besede v Košiciach líder mimovládnej organizácie (MVO) Ľudia a voda Michal Kravčík, ktorý je nositeľom prestížnej svetovej Goldmanovej ceny za ochranu životného prostredia. Za to, čo sa udialo v Ázii, je podľa neho zodpovedný celý svet. "Zastavme vysušovanie kontinentov. Zmiernime tým riziká živelných pohrôm, zemetrasení, povodní, sucha, požiarov a znížime nedostatok vody, zvýši sa potravinová bezpečnosť, zlepší biodiverzita, pričom sa znížia potenciálne zdroje medzinárodných konfliktov a vojen,“ tvrdí Kravčík.
MVO Ľudia a voda ponúka riešenie vo forme Košického protokolu pre vodu v 21. storočí, ktorý predstaví v marci na Alternatívnom svetovom vodnom fóre v Ženeve konanom pri príležitosti svetového Dňa vody. Navrhované riešenie spočíva v plošnom zvyšovaní schopnosti územia zadržiavať vodu. Nie však výstavbou veľkých vodných diel, ale budovaním vsakovacích pásov, prehrádzok malých tokov, mokradí a jazierok. Podľa Kravčíka by sa malo uzákoniť, že každý investor by bol povinný za meter zabetónovanej plochy zabezpečiť zvýšenie schopnosti územia zadržať vodu vybudovaním mokradí, jazierok či rybníčkov. Myslí si, že ak v celosvetovom meradle neznížime vysušovanie kontinentov, je možné očakávať ešte ničivejšie živelné pohromy - zemetrasenia a vyššiu vulkanickú činnosť tak na kontinentoch, ako aj pod hladinami oceánov, častejšie a rozsiahlejšie povodne, ale i katastrofické suchá.
Podľa Kravčíka za posledných 100 rokov bola zrýchľovaním odtokov vody odľahčená zemská kôra v oblasti kontinentov a naopak zaťažená v oblasti oceánov o vyše 37 miliárd ton a hladiny oceánov stúpli o desať centimetrov, na čo Zem reaguje pohybom pevninských dosiek, výraznými zmenami klímy a kolobehu vody v prírode.