BRATISLAVA 6. januára (SITA) – Druhým vrcholom Vianoc po Božom narodení je v kresťanskom chápaní sviatok Zjavenie Pána 6. januára. Ľudovo sa nazýva aj Traja králi. Obe pomenovania spája definitívne zjavenie sa Boha svetu prostredníctvom významných mužov z ďalekých krajov, ktorí pri Ježišových jasliach symbolizujú celé ľudstvo.
O troch kráľoch vieme veľmi málo. Biblia spomína mudrcov od východu. Označuje ich gréckym slovom magoi, mágovia, čo vtedy znamenalo prírodovedci, astronómovia. Keďže to bolo dôstojné a dôležité povolanie, nazývali sa aj kráľmi. Ich počet sa nespomína, odvodil sa len z troch darov: zlata, kadidla a myrhy. Nepoznáme presne ani ich mená, hoci podľa tradície sa volali Gašpar, Melichar a Baltazár. O krajine, z ktorej prišli, sú tiež len dohady. Medzi najpravdepodobnejšie patrí Arábia, Perzia alebo Chaldejsko.
Podľa Matúšovho evanjelia priviedla troch mudrcov do Betlehema hviezda. Výskumy ukázali, že v tom čase došlo ku konjunkcii (zblíženiu) jasných planét Saturnu a Jupitera v súhvezdí Rýb, čo mohlo vyvolať dojem veľkej žiarivej hviezdy. Konjunkcia bola dobre viditeľná práve v Stredomorí. Prečo sa pre nezvyčajnú hviezdu spomínaní mudrci vydali na ďalekú cestu, však ostáva záhadou. Čiastočne ju vysvetľuje fakt, že aj medzi pohanmi sa ešte od prísľubu, ktorý dal Boh prvým rodičom v raji, udržiavala viera v príchod veľkého osloboditeľa ľudstva.
Úcta k trom kráľom siaha do raných čias kresťanstva. Matka cisára Konštantína - svätá Helena, známa zberateľka relikvií svätých, dostala ich ostatky od istého indického náčelníka. Priniesla ich do Carihradu, odkiaľ v roku 333 putovali do Milána. Keď v roku 1164 dobyl Miláno cisár Fridrich Barbarossa, daroval relikvie kolínskemu arcibiskupovi. Odvtedy sú uložené v dóme v Kolíne nad Rýnom.
