Bratislava 11. januára (TASR) - Najrozvinutejšími okresmi na Slovensku sú Bratislava, Košice, Banská Bystrica a Zvolen. Celkovo najzaostalejšími regiónmi zostávajú časti územia južného a východného Slovenska.
Vyplýva to z prieskumu Sociologického ústavu SAV Regionálny rozvoj Slovenska - východiská a súčasný stav, ktorý dnes predstavili riešitelia projektu. Sociológovia upozornili na rozsiahlosť problémov a pomenovali niekoľko základných faktorov, ktoré spôsobujú zaostalosť regiónov. Patrí medzi ne ekonomická, sociálna, environmentálna štruktúra, rozvinutosť infraštruktúry a ďalšie. Upozornili tiež na fakt, že napríklad vyššie územné celky, ktoré mali byť pôvodne pri koreni riešenia problému v regiónoch, sa správajú centristicky a málo komunikujú s nižšími organizačnými zložkami. Toto podľa vedcov neprospieva efektívnemu riešeniu daných problémov.
Slovensko zaostáva aj vo vypracovávaní a vykonávaní nutných procesov, ktoré by mohli priniesť zmenu a zlepšenie stavu, myslí si Peter Gajdoš, jeden z riešiteľov projektu. "Stav je taký, že vyžaduje komplexné systémové riešenie," upozornil a povedal, že je to v tom, aké účinné politiky na riešenie problémov budú zvolené a kto bude ich vykonávateľom. "Táto publikácia je ucelený pohľad na problém a bude slúžiť ako východisko pre prebiehajúcu komunálnu reformu," povedal splnomocnenec vlády pre realizáciu projektu stratégie reformy verejnej správy Viktor Nižňanský.
Sociológovia upozornili aj na fakt, že problém slabého rozvoja regiónov nie je len slovenskou záležitosťou, ale dotýka sa aj susedných krajín. "Slabé regióny navzájom susedia. A na východe Poľska, Slovenska a Maďarska sa vytvára takzvaná východná stena zaostalosti. Je to výzva pre Európu, čo urobiť s týmto zostávajúcim územím," konštatoval Gajdoš.
"Cieľom publikácie je, aby sa prvé výsledky, teda stav, aký je v súčasnosti, dostal do rúk tým, ktorí rozhodujú o tom, akým smerom sa uberá Slovensko," povedal dnes novinárom hlavný riešiteľ projektu Ľubomír Falťan. "Je to účelová odborná publikácia pre vládu, parlament, europoslancov alebo VÚC, určená aj vedeckým a vzdelávacím inštitúciám," dodal. Dôležité podľa neho je uvedomiť si fakt, že bude pokračovať diferenciácia regiónov. Ak bude dochádzať k prehlbovaniu rozdielov, znamená to podľa Falťana určité ohrozenie pre zdravý a stabilný vývoj krajiny. "Musíme si uvedomiť, do akej miery si môžeme dovoliť to, aby sa niektoré regióny stali civilizačným zapadákovom, a nielen v rámci našej krajiny," uzavrel.
Sociológovia v rokoch 2003 a 2004 analyzovali 12 problémových oblastí, napríklad ekonomickú produkčnú výkonnosť, ľudský potenciál, sociálnu štruktúru a ďalšie. Zamerali sa na porovnanie rozdielov medzi regiónmi a klasifikovali osem typov regiónov, od okresu "s najsilnejšími stránkami" až po okres "s najslabšími stránkami". Vedci však podľa vlastných slov nehodnotili, či bol nejaký okres lepší ako druhý.
Projekt sa vypracovaním publikácie neskončil. V priebehu roku 2005 pokračuje fáza, v rámci ktorej by mali vedci ponúknuť vypracované návrhy a riešenia. Tieto by bolo možné uplatniť v zaostávajúcich regiónoch, a tým zlepšiť ich situáciu.
