Bratislava 11. januára (TASR) Vypustiť z návrhu Trestného zákona trestnú zodpovednosť právnických osôb či trestný čin založenia a zosnovania zločineckej a teroristickej skupiny navrhuje ústavnoprávny výbor parlamentu. Poslanci výboru dnes odporučili plénu schválenie zákona s viacerými pozmeňujúcimi návrhmi. Minister spravodlivosti Daniel Lipšic má vážne výhrady predovšetkým voči trom bodom.
"Vec, ktorá už je trochu za hranicou môjho pochopenia, je, že prešiel návrh vypustiť z Trestného zákona trestný čin založenia a zosnovania zločineckej a teroristickej skupiny," povedal novinárom Lipšic. Pripomenul, že sme viazaní aj medzinárodnými záväzkami mať trestnosť takéhoto konania. "Dnes to je trestné a je absurdné uvažovať o jeho vypustení," doplnil.
Minister nesúhlasí ani s vypustením trestnej zodpovednosti právnických osôb. Pripomenul, že Slovensko je viazané aj komunitárnym právom pri určitých deliktoch zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb. "Tento záväzok zatiaľ neplníme, verím, že rozhodnutie pléna bude opačné," dodal pre novinárov. Spomenul napríklad sofistikované prípady subvenčných, dotačných podvodov, ekologické delikty, rôzne druhy sprenevery, pri ktorých je nevyhnutné, aby právny poriadok umožňoval aj trestné stíhanie právnickej osoby. Pri týchto prípadoch je podľa neho často škoda aj vo výške stámiliónov korún.
Poslanci výboru nesúhlasili ani s bodom týkajúcim sa aplikácie trestu prepadnutia majetku. Podľa rezortu spravodlivosti sa mal v prípade odsúdenia páchateľa pre trestný čin spojený s korupciou, organizovaným zločinom alebo drogovým zločinom aplikovať trest prepadnutia majetku obligatórne. Na páchateľa malo potom prejsť dôkazné bremeno a musel by preukazovať, že majetok, ktorý má, získal z legálnych zdrojov. Poslanci však dôkazné bremeno ponechali na štáte. Lipšica prekvapilo, že proti ich návrhu hlasovali napríklad poslanci Smeru.
Minister sa zatiaľ nechcel vyjadriť, či by stiahol Trestný zákon v prípade, ak by prešiel v podobe, ako ho odporučil ústavnoprávny výbor. Ten dnes hlasoval o takmer 300 pozmeňujúcich návrhoch k zákonu.
Trestný zákon rozdeľuje trestné činy na zločiny a prečiny. Podľa návrhu už nemá byť trestným činom použitie zbrane na ochranu života, zdravia alebo majetku voči osobe, ktorá neoprávnene vnikla či zotrvala v cudzom obydlí. Trestným činom by nemalo byť ani konanie, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci útok, aj keď pôjde o čin v silnom rozrušení v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia. Naopak, za trestný čin sa bude aj naďalej považovať prípad, keď niekto úmyselne zabije osobu, ktorá neoprávnene vnikla či zotrvala v cudzom obydlí.
Návrh Trestného zákona ďalej rozširuje okruh priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. V prípade prevahy priťažujúcich okolností sa bude dolná hranica trestnej sadzby zvyšovať o jednu tretinu. Ak však jednou z nich bude predchádzajúce odsúdenie za trestný čin, tak sa dolná hranica trestnej sadzby bude zvyšovať o polovicu. Zavádza sa aj pojem úkladnej vraždy. V prípade, že vraždu páchateľ dopredu plánoval, hrozí mu trest od 20 do 25 rokov, prípadne doživotie. Trestný zákon zavádza do systému trestov nové prvky, a to napríklad tresty domáceho väzenia a povinnej práce od 40 do 300 hodín.
ka pa