Ešte koncom minulého roku dostal takmer 130-tisícovú odmenu. Podľa informácií denníka Pravda išlo o 100 000korún viac ako dostal policajný prezident a iní vysokí policajní funkcionári.
Meno Šáteka sa po prvý raz medializovalo v roku 1995 po zavlečení Michala Kováča mladšieho do Rakúska. V tom čase zastával post riaditeľa Krajského úradu vyšetrovania. Z tohto postu odišiel spoločne s vyšetrovateľmi zavlečenia Kováča po nátlaku. Do policajných radov sa vrátil až po parlamentných voľbách 1998 na post zástupcu generálneho riaditeľa sekcie vyšetrovania a kriminalisticko-expertíznych činností. Zároveň sa postavil na čelo Odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti, ktorý mal objasniť zločiny z predchádzajúcej éry. Po parlamentnej správe vtedajšieho riaditeľa SIS Vladimíra Mitra o podozreniach z nezákonnej činnosti tajnej služby začal Šátekov tím vyšetrovanie. Obvinil viacerých členov Mečiarovho kabinetu ako i bývalého šéfa SIS Ivana Lexu. Ani jeden z týchto prípadov nebol doposiaľ uzavretý. Súdy vo viacerých prípadoch konštatovali nedostatok dôkazov a prácu špeciálneho vyšetrovateľa podrobili ostrej kritike. Obžalovaní prominenti boli doposiaľ vždy oslobodení, okrem dnes už nebohého exnámestníka SIS Jaroslava Svěchotu.
Do povedomie médií sa dostal Šátek opäť 30. mája 2001, keď generálna prokuratúra dostala podnet na preverovanie podozrení z trestnej činnosti niekoľkých vysokých funkcionárov PZ SR. Ide o tzv. správu vtedajšieho šéfa policajnej inšpekcie Antona Rázgu, ktorý podľa denníka Sme pracuje v SIS. Z tejto správy údajne vyplýva využívanie vybraných novinárov za účelom rozohrávania mediálnych kampaní. Časťou správy sa už štyri roky zaoberá prokuratúra. V súčasnosti je kauza na Úrade špeciálnej prokuratúry.
Podľa viacerých policajtov, ktorí si neželajú byť menovaní, Šátek práve za výdatnej pomoci vybraných novinárov z rôznych médií vyšiel z tohto sporu ako víťaz. Šátek pre denník Sme viackrát označil toto obdobie za vykonštruované a výsledok práce bývalých príslušníkov ŠtB, ktorí bránili pri odhaľovaní závažných trestných činov. S policajtmi, ktorí viedli so Šátekom tichú vojnu, odišli z polície aj nestranní a padol aj minister vnútra Ladislav Pittner. V tomto období odchádza Šátekov nadriadený, generál Jaroslav Ivor. Proti prepusteniu šéfa slovenských vyšetrovateľov Ivora protestoval v máji 2001 vtedajší predseda brannobezpečnostneho výboru parlamentu Vladimír Palko.
Vojnu policajtov považoval vtedajší minister vnútra Šimko za intrigy, keď na jednej strane má byť zástupca sekcie vyšetrovania Jozef Šátek a na druhej šéf finančnej polície Jozef Stieranka. Počas vojny policajtov došlo k ostrému sporu medzi bývalým generálnym prokurátorom Milanom Hanzelom a Šátekom. V auguste 2001 Šátek podáva podnet na trestné stíhanie voči Hanzelovi za ohováranie a zneužitie právomocí.
Meno Šáteka sa vyskytlo i na zozname členov údajnej protištátnej skupinky, ktorý zverejnil poslanec Robert Kaliňák. Šátek mal priateľský vzťah s bývalým šéfom NBÚ Jánom Mojžišom. Ten pri svojom odvolávaní pre denník Sme potvrdil tzv. vojnu policajtov, kedy sa podľa jeho slov skupina vysokopostavených policajtov pokúsila zdiskreditovať Šáteka cez odpočúvanie jeho priateľa advokáta Romana Kvasnicu.
Šátek šéfoval od januára 2003 úradu boja proti korupcii, ktorý vznikol zlúčením odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti a odboru zvláštnych úloh Prezídia Policajného zboru SR.
