Agentúru SITA o tom informovala jeho hovorkyňa Monika Murová. Po zhruba dvoch týždňoch pripomienkovania by o zákone mala rozhodnúť vláda a zrejme v marci aj parlament. Poslanci sa pritom budú touto normou zaoberať už po tretí raz. Naposledy v júni minulého roka ho neposunuli do druhého čítania, a preto musel s predložením zákona Fronc čakať šesť mesiacov.
Minister verí, že tentoraz parlament zákon schváli. Považuje ho za nevyhnutný. Domnieva sa, že aj vďaka tomuto zákonu sa začne vytvárať tlak na kvalitu a školy budú mať viac peňazí. Argumentuje aj tým, že sa zlepší sociálny podporný systém, pretože nárok na sociálne štipendiá bude mať viac študentov. Nový systém umožní aj poskytovanie prospechových štipendií, ktoré v súčasnosti prakticky neexistujú. Okrem toho budú môcť študenti získavať pôžičku, a to nielen na výšku poplatku, ale aj náklady na štúdium. Ak zákon prejde v parlamente, platiť by mali začať všetci vysokoškoláci od budúceho akademického roka. Poplatok bude maximálne 26 tisíc korún za rok, pričom jeho výšku určí škola. Školné sa môže pritom počas dvoch rokov pohybovať v rozmedzí od 0 do 30 percent nákladov na štúdium. Po dvoch rokoch bude minimálna hranica 5 percent.
Predloženiu zákona do legislatívneho procesu predchádzali viaceré rokovania ministra školstva so zástupcami akademickej obce i ministrom financií Ivanom Miklošom. Fronc tvrdí, že rektorom splnil všetky požiadavky. Študentská rada vysokých škôl sa k norme zatiaľ nevyjadrila, pretože rezort jej nepredložil nové znenie zákona. Schválenie zákona však bude závisieť predovšetkým od poslancov, s ktorými chce minister rokovať. Hovoril už s predsedníčkou Slobodného fóra Zuzanou Martinákovou, s ktorou sa dohodol, že jej pošle nové znenie zákona.
