Bratislava 20. januára (TASR) - Informatizácia spoločnosti na Slovensku sa podľa splnomocnenca vlády pre informatizáciu Miroslava Kukučku ešte nezačala, hoci za dva roky sa v tejto oblasti preinvestovalo viac ako 5 miliárd korún.
Dokazuje to podľa neho aj fakt, že len veľmi málo úradných procedúr môže občan vybaviť prostredníctvom internetu. "Jednoznačným problémom je chýbajúca koncepčnosť informatizácie a neefektívnosť vynaložených prostriedkov. Na základe nášho auditu sme zistili, že v štátnej správe bolo za posledné dva roky preinvestovaných 5,7 miliardy korún," povedal Kukučka na dnešnej konferencii Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010.
Ambíciou splnomocnenca v najbližšom období je zriadiť centrálny informačný portál, cez ktorý by mal občan prístup ku všetkým informáciám štátnej správy. Spomenul, že všetci zamestnanci štátnej správy by mali absolvovať preverenie, do akej miery vedia využívať informačné technológie, ktoré majú k dispozícii. V duchu hesla "Papier náš triedny nepriateľ" mieni splnomocnenec vlády so svojím jedenásťčlenným tímom pripraviť proces šetrenia financií pri zavádzaní a využívaní informačných technológií a zabezpečiť napríklad verejné obstarávanie prostredníctvom internetu. Kukučka však považuje svoje kompetencie v tejto oblasti za nedostatočné.
Proces informatizácie kritizoval aj riaditeľ Asociácie Partnerstvá pre prosperitu Milan Ištván. "Z 38 úloh, ktoré mali byť v minulom roku zrealizované v rámci Stratégie informatizácie spoločnosti, bola splnená len jedna, a to projekt Infovek," povedal Ištván. Podľa generálneho riaditeľa Siemens business services Slovakia Petra Pronaya by mali byť pre občana Slovenska cez internet bežne dostupné napríklad zakladanie firmy, prijatie či odchod zamestnancov, prepojenie všetkých informačných registrov alebo úplne spojené s plnením daňových povinností.
Poslankyňa Národnej rady SR Beáta Brestenská (ANO), ktorá moderovala diskusiu o informatizácii v rámci seminára Minerva, čo znamená mobilizácia inovácií v národnej ekonomike a rozvoj vedecko-vzdelávacích aktivít, konštatovala, že prístup k internetu má len okolo 11 až 12 percent obyvateľstva. "Preto je veľmi iluzórne, ak si niekto myslí, že sprístupnením, povedzme, návrhu zákona na internete je o pripomienkovom konaní informovaný dostatočný počet občanov," povedala Brestenská.
