Bratislava 21. januára (TASR) - Uznanie viny zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa a trest na dolnej hranici zákonnej sadzby so zaradením do 1. nápravnovýchovnej skupiny žiada prokurátorka pre bývalého riaditeľa SIS Ivana L. v kauze triptychu Klaňania sa troch kráľov.
Prokurátorka v záverečnej reči po tom, ako sa na Okresnom súde Bratislava 3 skončilo dokazovanie v uvedenej kauze tvrdí, že celá akcia triptych bola v rozpore so zákonom Slovenskej informačnej služby. Pri predaji historického diela predstaviteľmi banskobystrického biskupského úradu nešlo o žiadny organizovaný zločin. Podľa prokurátorky triptych nebol v tom čase zapísaný v zozname kultúrnych pamiatok, preto cirkevný hodnostár mohol uskutočniť predaj aj bez oficiálneho súhlasu štátnych orgánov. Obžalovaný Ivan L. bol o akcii informovaný a schválil použitie finančných prostriedkov, vysvetlila prokurátorka.
Podľa záverečnej reči obhajcov Ivana L., prednesenej advokátom Ondrišom, obžaloba vznikla na základe politickej objednávky. Protirečí si s pôvodným uznesením a nemá oporu vo výsledkoch dokazovania. Ondriš poukázal na manipuláciu dôležitých listinných dôkazov. Podľa jeho slov dokazovanie na hlavnom pojednávaní vyvrátili tvrdenia obžaloby. SIS mala viaceré informácie o organizovanom nelegálnom vývoze rôznych umeleckých diel. Týmto problémom sa zaoberala aj Rada obrany štátu.
V prípade triptychu išlo podľa Ondriša o spoločnú akciu s políciou a bola riadená celoplošne. Štátu nemohla vzniknúť škoda, pretože 200-tisíc amerických dolárov sa vrátilo do štátnej kasy. Bývalá predsedníčka Krajského súdu v Bratislave Ľudmila Zlochová schválila časť použitých informačno-technických prostriedkov. Poukázala na rozpory vo výpovediach cirkevných hodnostárov, ktoré si protirečili. Svedok Hrtús totiž tvrdil, že o predaji triptychu rozhodol on. Banskobystrický diecézny biskup Rudolf Baláž vypovedal, že o predaji diela rozhodol on a radil sa aj so svojím poradným orgánom. Veľmi presná kópia, ktorú na bežný pohľad nebolo možné rozoznať, vyhotovili podľa Baláža ako pamiatku na zlé časy, pretože im chýbali peniaze na dostavbu seminára pre kňazov. Práve z predaja diela chceli dofinancovať projekt stavby seminára v Badíne.
Na záver Ondriš žiadal svojho klienta oslobodiť spod obžaloby, pretože nebol porušený zákon o SIS.
