BRATISLAVA – Politické strany si už za prvej Mečiarovej vlády rozdelili štát až po najnižšie úrovne štátnych úradníkov v okresoch často bez ohľadu na odbornosť. Súčasná koalícia tento model uplatnila tiež, hoci pripustila, že je škodlivý.
Voľby do samosprávnych krajov ukazujú, že niektoré strany sa tohto modelu vzdať nemienia ani v budúcnosti. Krajská koordinátorka Smeru Jana Lašáková už oznámila, že v banskobystrickom krajskom parlamente HZDS navrhne päť vedúcich odborov, SDĽ dvoch a Smer jedného.
Zákon o verejnej službe pritom od apríla budúceho roka ráta s tým, že vedúce funkcie vo verejnej službe, teda aj v samospráve, podliehajú výberovému konaniu.
Šéf Smeru Robert Fico vytrvalo kritizoval vládne strany za rozparcelovanie štátu, teraz robí jeho strana to isté v samospráve. Podpredsedníčka Smeru Monika Beňová nechce spájať Lašákovej postoj s Ficom, lebo „v našej strane majú krajské organizácie veľkú autonómnosť“. To, že krajské organizácie rozhodujú v rozpore so slovami predsedu strany, mieni Beňová vyriešiť v praxi: „Akonáhle vstúpi do platnosti zákon o verejnej službe, podriadime sa mu.“
Krajská šéfka Smeru Jana Lašáková vidí rozdiel v tom, že „sme si rozdelili len posty, nie konkrétne osoby. SDĽ si pred druhým kolom volieb predsedu kládla dve podmienky za podporu nášho kandidáta – dva odbory a post podpredsedu. Politika je aj o kompromisoch“.
Krajský šéf HZDS Ivan Kiňo jej slová potvrdzuje: „Keď sa ministerské kreslá obsadzujú politicky, tak sme to urobili aj my. Okrem toho sú nejaké koaličné dohovory a ja ich musím rešpektovať. Ako by sme vyzerali? V každom prípade na jednotlivé posty bude výber, aj keď z kandidátov, ktorých navrhneme my.“
Krajský tajomník SDĽ Štefan Dubovický svojich koaličných partnerov doplnil: „Nie je to politické rozdelenie. Bude výber. Pripadli nám dva posty – odbor dopravy a odbor školstva a kultúry. Všade sú politické nominácie, bude to pokračovať tak isto, ako to bolo.“
Banskobystrický župan Milan Marčok spomínané politické dohody nechce rešpektovať: „Chcem mať na postoch šéfov odborov profesionálov. Podľa zákona sa posty obsadzujú výberovým konaním. Chcem mať zastúpené všetky strany.“ Ešte v nedeľu podľa agentúry TASR Marčok hovoril, že medzi stranami, ktoré ho podporovali, existuje koaličná zmluva. O tom, ktoré miesto komu pripadne, rozhodnú poslanci parlamentu, nie je jeho predseda.
Bratislavský župan Ľubo Roman povedal, že on staví len na odborníkov: „To radšej budeme robiť niečo na objednávku alebo budeme spolupracovať s firmami v rámci výberového konania.“
Predseda bratislavskej SDKÚ Roman Vavrík tvrdí, že na rokovaní krajskej koaličnej rady sa neobjavil ani náznak obsadzovať zamestnancov úradu politickým spôsobom: „Výber urobíme tak, aby sa splnili odborné a kvalifikačné predpoklady. Budú to odborníci s príslušným vzdelaním.“
Bývalý vládny splnomocnenec pre reformu verejnej správy Viktor Nižňanský je proti straníckemu obsadzovaniu úradníckych funkcií: „Je nešťastím, že sa na samosprávy prenášajú princípy, ktoré si zaužívali politické strany v rámci orgánov štátnej správy. Podľa mňa sa rozumné samosprávy budú správať inak. Nemožno síce vylúčiť, že v rámci strán sú niektorí špičkoví odborníci, ktorí by mohli obsadiť takýto post, ale zobrať to ako prioritné kritérium nie je správne,“ povedal.
Autor: IGOR STUPŇANDANIEL VRAŽDA
