Bratislava 24. januára (TASR) - Obsahovú reformu vzdelávania na základných (ZŠ) a stredných školách (SŠ) by podľa analytikov mimovládneho Centra pre ekonomické a sociálne analýzy M.E.S.A. 10 bolo možné dosiahnuť prostredníctvom vlastných študijných programov škôl.
Znamenalo by to, že štát by určil minimálny rozsah požadovaných vedomostí, ktoré by od žiakov v podobe skúšok aj vyžadoval. Zvyšná časť výuky by bola v kompetencii škôl alebo ich zriaďovateľov. "Ak by škola mala možnosť vytvoriť svoj študijný program, mohla by flexibilnejšie reagovať na požiadavky trhu a regiónu," povedal Karol Morvay z M.E.S.A. 10. Menší rozsah predpísaného učiva by zároveň podľa neho bol väčšou motiváciou pre tvorivý prístup učiteľov.
Ďalšou výhodou by podľa Morvaya bola ľahšia voľba rodičov pri výbere školy, pretože by sa vo väčšej miere preukázali rozdiely medzi jednotlivými ZŠ a SŠ. "Škola by nechala svoj učebný program posúdiť licencovanému expertovi a v prípade splnených kritérií by bol zaradený do verejnej databázy," spomenul Morvay. Databáza by slúžila práve školám, ktoré z rôznych príčin nevytvoria vlastný program. "Je pravdepodobné, že mnohé školy nebudú mať prostriedky a záujem vytvoriť vlastný program. V takomto prípade by si ho odkúpili z databázy," dodal Morvay.
Potrebu zmeniť obsah výučby, ktorý musia deti na ZŠ absolvovať, konštatoval pri otvorení školského roka 2004/05 aj minister školstva Martin Fronc. Spomenul, že v školách by malo byť menej memorovania a viac priestoru na tvorivú činnosť. Podobný názor prezentoval na minulotýždňovej konferencii Stratégia konkurencieshopnosti Slovenska do roku 2010 aj minister financií Ivan Mikloš. Spomenul, že ako rodič považuje rozsah požadovaných vedomostí za príliš veľký. Nedostatky v logickom myslení a využití nadobudnutých vedomostí preukázali aj výsledky skúmania vedomostnej úrovne 15-ročných žiakov PISA 2003. Slovenskí žiaci preukázali medzi krajinami OECD priemernú úroveň znalostí z matematiky a podpriemernú v čitateľskej gramotnosti.
