Bratislava 26. januára (TASR) - Na troch najvyšších ústavných činiteľov - prezidenta, premiéra a predsedu parlamentu ako aj na predsedov parlamentných politických strán sa listom obrátil sudca Najvyššieho súdu Milan Lipovský, ktorého v uplynulých dňoch trestne stíhaná osoba obvinila z prijatia dvojmiliónového úplatku.
Lipovský konštatuje, že na základe tvrdenia nedôveryhodnej osoby je cez jeho kauzu škandalizovaná celá justícia, a tým sa vážne ohrozuje dôvera verejnosti v riadnu činnosť súdov. Obvinenie odmieta a tvrdí, že udalosť sa nikdy nestala. Sudca, ktorý je uznávanou odbornou kapacitou v právnických kruhoch s viac ako 30-ročnou praxou poukazuje na nelogickosť a svojvoľnosť krokov polície. Až po vykonaní prehliadky priestorov NS SR obvinili v celej kauze osoby, ktoré mali sudcovi úplatok poskytnúť. "Nie je mi známe, aké dôkazy v tejto situácii chcela polícia pri prehliadke získať, celý úkon je nelogický, a preto túto prehliadku považujem za vážny zásah do súdnej moci namierený aj proti jeho hlavnému orgánu, ktorým NS SR je, " konštatuje sudca.
Trestne stíhaný Ladislav R. podozrivý z členstva v najväčšej zločineckej skupine v kauze podvodov s pohonnými látkami obvinil sudcu Lipovského z prijatia dvojmiliónového úplatku od bývalého spolupracovníka Mikuláša Černáka Miloša K. za "správne" pridelenie dvoch sťažností ministra spravodlivosti Daniela Lipšica. Na udalosť si spomenul po dvoch rokoch. Podľa ministrovho hovorcu Borisa Ažaltoviča doplatok peňazí - 1,5 milióna korún mal Miloš K. odovzdať za prítomnosti advokáta sudcovi "v týždni, kedy senáty rozhodovali o spomínaných sťažnostiach ministra spravodlivosti".
O sťažnosti rozhodovali však senáty s rozdielom niekoľkých mesiacov. Podľa zdroja z NS SR svedok udáva termín prvého uplácania v čase, kedy boli sťažnosti už pridelené podľa rozvrhu práce do predmetných senátov. Presne 19. marca dovolací senát predsedu Karabína poslal Černáka späť za mreže a Lipovského senát rozhodoval až 7. mája 2003. Obe rozhodnutia padli na neverejných zasadnutiach. Sú výsledkom hlasovania spolu šiestich sudcov. Išlo o to, či právoplatne odsúdený Černák a Kaštan môžu byť podmienečne prepustení už po polovici odpykania trestu, alebo si musia odsedieť až dve tretiny trestu. Obidvoch najskôr okresný, neskôr krajský súd prepustili na slobodu. Na základe dvoch rozdielnych verdiktov senátov NS SR vznikol právny problém, ktorým sa zaoberalo trestné kolégium.
Vyšetrovateľ už kontaktoval prokuratúru s tým, aby požiadala Ústavný súd SR o súhlas s trestným stíhaním sudcu.