Vyplýva to z dopadovej štúdie o sociálnom postavení študentov vysokých škôl, ktorú dnes prezentoval minister školstva Martin Fronc. Za triezvy odhad však označil 30 až 35 percent študentov. Maximálnu výšku štipendia - 6780 korún určenú životným minimom považuje za veľmi slušnú. Odhadovaný priemerný mesačný príjem na jedného člena domácnosti v rodine s vysokoškolským študentom je podľa štúdie 8160 korún. "Pokiaľ by sme rátali s touto sumou a zvolíme modelový príklad štvorčlennej rodiny s dvoma študentmi mimo miesta bydliska, odhadovaný priemerný mesačný príjem celej domácnosti by bol 32 640 korún a hranica sumy, do ktorej bude možné štipendium poskytnúť, je vyše 34 tisíc korún," zdôvodnil Fronc nárast študentov s nárokom na štipendium.
Až 95 percent študentov uvádza, že na pokrytie ich potrieb im finančne prispievajú rodičia a 11 percent deklarovalo dokonca aj pomoc ďalších príbuzných. Priemerne dostávajú študenti od rodičov mesačne 3090 korún. Najmenej peňazí dostávajú študenti s trvalým bydliskom v Bratislavskom kraji, kde sú paradoxne najvyššie náklady a finančná situácia rodín je v porovnaní s ostatnými regiónmi najlepšia. Suma, ktorú študenti za mesiac minú, je v priemere 4890 korún. Najviac peňazí minú bratislavskí študenti - mesačne priemerne 5680 korún a najmenej náročné je štúdium v Košiciach s mesačným priemerným výdavkom 3320 korún.
Za úplne uspokojivú považuje svoju finančnú situáciu 14 percent študentov. Dostatok peňazí s tým, že sa mierne uskromnia, deklaruje 52 percent oslovených a necelá tretina pociťuje istý finančný nedostatok. Výrazný nedostatok pociťuje šesť percent študentov. " Práve týmto študentom by pomohlo, keby sociálne štipendium bolo poskytnuté výrazne väčšiemu podielu študentov v primeranej výške, vypočítanej z rodinného príjmu, hoci aj za cenu platenia školného," je presvedčený Fronc. Podľa neho je totiž zrejmé, že mnohí študenti by nemuseli mať problém zarobiť si samostatne na školné. Vyplýva to z údajov dopadovej štúdie, podľa ktorých takmer 58 percent študentov pracuje. Ich priemerný zárobok počas semestra je 4140 korún a počas prázdnin až 13 600 korún. Okrem motivácie získať peniaze na prilepšenie uvádzajú aj získanie praxe a 21 percent študentov si myslí, že bez vlastného zárobku by im financie nestačili.
Počas prieskumu, z ktorého vyplývajú údaje použité v dopadovej štúdii, bolo rozdaných 900 dotazníkov na 25 fakúlt. Naspäť sa vrátilo 869 vyplnených dotazníkov. Každý obsahoval 35 otázok. Dopadová štúdia bude zverejnená na budúci týždeň na internetových stránkach rezortu školstva www.education.gov. sk a Ústavu informácií a prognóz školstva www.uips.sk.
SITA vydá k správe zvukovú správu.
