Sťažnosť na Európsky súd pre ľudské práva podal aj bývalý najvyšší stranícky a štátny predstaviteľ Nemeckej demokratickej republiky Egon Krenz. Jeho prípad sa pojednával pred rokom a Krenz, ktorý bol práve vo väzení, naň dostal trojdňovú osobitnú dovolenku. Európsky súdny dvor sa zaoberal žalobou Krenza proti jeho odsúdeniu za obete, ktoré si vyžiadala streľba na vnútronemeckých hraniciach. FOTO - TASR/EPA
BRATISLAVA - Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu sa stal akousi medzinárodnou lampárňou. Občania z celej Európy ho v posledných rokoch zaplavujú sťažnosťami.
Súd v roku 1998 prešiel rozsiahlou reformou. Mala zrýchliť konania, ktoré sa dovtedy vliekli dlhé roky. Dnes však súd znova nestíha.
„Počet podaní rastie obrovským tempom. V septembri tohto roku bolo na súde 19 200 prípadov. Okrem toho ďalšie tisíce podaní ani neboli zaregistrované,“ hovorí Viliam Figusch, riaditeľ Informačnej kancelárie Rady Európy v Bratislave.
Najviac sťažností prichádza z Ruska, Francúzska a Talianska, Poľska, Turecka, Ukrajiny, Rumunska a Veľkej Británie. Slovensko vedie v počte sťažností na obyvateľa. Kým v roku 1999 sa z milióna Slovákov sťažovalo 32, v roku 2000 už 52.
„Je to na jednej strane dobre, pretože obyvatelia viac vedia o svojich základných právach. Zároveň sú naše orgány pod istým tlakom, aby tieto práva dodržiavali. Na druhej strane, priveľký počet podaní kontrolný mechanizmus znefunkčňuje.“
Uspieť s podaním v Štrasburgu nie je vôbec jednoduché. „90 percent podaní súd zamietne a vôbec sa nimi nezaoberá, pretože nespĺňajú základné požiadavky,“ hovorí Figusch.
„Vlani nám súd oznámil, že skúma 44 podaní, tento rok 10. Je to obrovský nárast. Napríklad v roku 1997 skúmal 2 prípady. Je to len zlomok z tých stoviek podaní, ktoré súd dostal,“ hovorí agent vlády SR pred Európskym súdom Peter Vršanský.
Slováci sa na súd obracajú najmä pre prieťahy v súdnom konaní. Oneskorená spravodlivosť je odopretá spravodlivosť, hovorí právna zásada. Súd ešte nerozhodol ani o jednom podaní, keď sa niekto sťažoval na týranie alebo neľudské zaobchádzanie zo strany slovenských štátnych orgánov.
V dvoch prípadoch SR porušila právo občana na slobodu prejavu. Jedným z nich bol známy prípad Feldek - Slobodník.
Veľké množstvo podaní do Štrasburgu sa podľa Figuscha nemá vnímať ako medzinárodná hanba. „Problémy s porušovaním Dohovoru majú všetky európske štáty. Efekt môže byť pre krajinu pozitívny, ak štát uzná, že konal protiprávne a snaží sa o nápravu.“
Ľudia by tiež nemali očakávať príliš vysoké sumy ako odškodné. „Ak súd uzná, že nastali prieťahy v konaní, sťažovateľ dostane nanajvýš stotisíc,“ hovorí Figusch.
Najviac zatiaľ vysúdil bývalý poslanec HZDS František Gaulieder, nezákonne zbavený poslaneckého mandátu. Vysúdil 1 541 025 korún. Odškodné Feldekovi bolo viac ako pol milióna korún.
„Väčšina ľudí je však sklamaných. Súd buď prijme sťažnosť, ale jej nevyhovie, alebo dá za pravdu sťažovateľovi, ale neprizná mu odškodnenie. Sklamaním je tiež, ak občan žiada niekoľko miliónov, ale dostane stotisíc,“ hovorí Vršanský.
Aj preto by sa ľudia nemali hneď obracať do Štrasburgu. Európsky súd sa tiež bráni záplave podaní. Starostlivo skúma, či sťažovateľ skutočne vyčerpal všetky opravné prostriedky doma. Ak nie, sťažnosť nevybavuje.
„V záujme štátu, ale aj samotných občanov, by malo byť, aby sa veci riešili najprv pred našimi súdmi. Tam treba argumentovať ustanoveniami Dohovoru,“ hovorí Figusch. (mar)
