Bratislava 30. januára (TASR) - Kresťanský sviatok Obetovanie Pána, ľudovo nazývaný Hromnice, si veriaci pripomenú v stredu 2. februára. Tento deň je spätý so spomienkou na Obetovanie Ježiša v Chráme.
V katolíckych kostoloch sa v tento sviatok koná obrad posviacky sviec a liturgia svetla ako symbol očisty. Posväteným sviecam nazývaným Hromničky sa podľa ľudových tradícií pripisovala ochrana pred hromom a bleskom. Na vidieku ich v minulosti zapaľovali počas búrok, dodnes sa tieto sviečky používajú pri pohrebných obradoch.
Korene sviatku Obetovania Pána siahajú do 5. storočia nášho letopočtu. Pôvodne to bol sviatok rituálneho očisťovania Panny Márie, neskôr sa však jeho mariánske zameranie zmenilo a dostal christologický charakter.
Hromnice sa v minulosti považovali za prechodné obdobie medzi zimou a jarou a na Slovensku sa k tomuto sviatku viazali rôzne ľudové zvyky. Gazdiné napríklad varili v tento deň dlhé cestoviny, aby rastliny narástli dlhé, v niektorých oblastiach Slovenska platil zákaz pracovať v hore a iné.
Hromnice znamenali dôležitý deň pri predpovediach počasia a úrody. Podľa ľudových pranostík teplé počasie na tento sviatok bolo neželané, lebo signalizovalo dlhú zimu, slabú úrodu a chudobu. Naopak, zima na Hromnice znamenala skorý príchod jari. Svedčia o tom napríklad pranostiky - "Raduje sa gazda, keď na Hromnice dve pre zimu musí obliecť kabanice - príde skorá jar", "Radšej vidí bača na Hromnice vlka v košiari ako sedliaka v košeli", a mnohé iné.
