BRATISLAVA 30. januára (SITA) - Súčasný emeritný gréckokatolícky biskup Ján Hirka je vedený v zoznamoch komunistickej tajnej Štátnej bezpečnosti (ŠtB), ktoré zverejnil Ústav pamäti národa na internete ako agent pod krycím menom Vladimír. Hirka bol však zapísaný do zoznamu ako agent týždeň po novembrovej revolúcii, teda 24. novembra 1989. Dovtedy bol od roku 1974 evidovaný ako nepriateľská osoba. Hirkov záznam je posledným záznamom v zozname Krajskej správy ŠtB v Košiciach.
Ako uviedol pre agentúru SITA hovorca Ústavu pamäti národa Michal Dzurjanin, ústav Hirkov spis nemá. "Nedostali sme ho od Slovenskej informačnej služby," dodal. Podľa neho zo záznamu je len jasné, že Hirku 24. novembra 1989 ŠtB zaevidovala ako agenta. Nič viac sa z toho zistiť nedá. Podľa riaditeľa kancelárie prešovského biskupského úradu Ľubomíra Petríka, biskupský úrad si je vedomý, že Hirka je vedený ako agent.
Biskup Hirka sa narodil 16. novembra 1923. Na kňaza bol vysvätený 31. júla 1949. Po likvidácii Gréckokatolíckej cirkvi 28. apríla 1950 sa skrýval a tajne pokračoval v pastoračnej činnosti. Popritom pracoval ako pomocný robotník na miestach, kde od neho nevyžadovali pracovné povolenie. Štátna bezpečnosť ho však vystopovala a 22. októbra 1952 bol zatknutý. Vo vyšetrovacej väzbe v Prešove strávil šesť mesiacov. Ľudový súd v Prešove ho 28. apríla 1953 odsúdil na tri roky väzenia pre trestný čin marenia dozoru nad cirkvami a náboženskými spoločnosťami. Vo väznici v Ilave bol do 4. júla 1953, keď ho na základe amnestie prezidenta Antonína Zápotockého prepustili na slobodu. Polícia ho opätovne zatkla 19. septembra 1955. Po šiestich mesiacoch vyšetrovacej väzby v Košiciach ho eskortovali do Prahy na Pankrác, kde bol vo vyšetrovacej väzbe ďalších šesť mesiacov. Najvyšší súd v Prahe Hirku odsúdil na dva a pol roka väzenia za nepriateľské združovanie proti republike.
Keď bola obnovená činnosť Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968, stal sa správcom farnosti v Prešove, potom okresným dekanom a 20. decembra 1968 ho Svätý Otec Pavol VI. vymenoval za ordinára - apoštolského administrátora prešovského biskupstva s právami diecézneho biskupa. Menovanie za biskupa však štát nepovolil. Dňa 21. decembra 1989 Svätý Otec Ján Pavol II. vymenoval Jána Hirku za prešovského sídelného biskupa. Biskupskú konsekráciu prijal 17. februára 1990.
Tajná polícia v časoch komunizmu viedla v svojich zoznamoch viacerých kňazov ako nepriateľské osoby. ŠtB napríklad preverovala aj súčasného prešovského biskupa Jána Babjaka, ktorého viedla neskôr ako nepriateľskú osobu. Babjak dostal krycie meno Ľuba, podľa obce, v ktorej pôsobil - Ľubica pri Kežmarku. Tajná polícia preverovala pred rokom 1989 aj košického exarchu Milana Chautura. Ten je v spisoch uvedený ako preverovaná osoba pod prezývkou Miki. Preverovala ho okresná správa ŠtB v Humennom. Od roku 1975 ŠtB preverovala aj dnešného košického arcibiskupa Alojza Tkáča. Od roku 1979 ho pod krycím menom Archivár viedli ako nepriateľskú osobu. Ako nepriateľskú osobu evidovala ŠtB v Rožňave dnešného biskupa Eduarda Kojnoka, a to pod krycím menom Správca. Nepriateľskou osobou bol aj rímskokatolícky farár z Vysokých Tatier Štefan Mordel. Ten mal krycie meno Helmut.
