KOŠICE, 30. januára (SITA) – Verdikt, ktorý vynesie Ústavný súd SR vo veci Stahl, Borisová, Malý versus NR SR, poznačí budúcu zákonodarnú aj celkovú právnu prax v najširšom zmysle slova. Ako uviedol predseda ústavnoprávneho výboru NR SR Ján Drgonec kauza Stahl, Borisová, Malý versus NRSR dotýka sa podstaty fungovania demokratického štátu.
Ústavný súd v pondelok popoludní zverejní rozhodnutie, aké je funkčné obdobie doterajších funkcionárov Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) predsedu Jozefa Stahla a podpredsedov Danice Borisovej a Igora Malého. Všetci traja sa na ústavný súd obrátili so sťažnosťou pre porušenie svojich ústavných práv NR SR a napadli jej uznesenia o skončení ich funkčného obdobia. Spolu so svojim právnym zástupcom Tiborom Šafárikom zastávajú totiž názor, že síce boli zvolení v zmysle legislatívy platnej v roku 1999 na päť rokov, avšak aj na nich sa vzťahuje novela z roku 2001, ktorou bolo funkčné obdobie predstaviteľov NKÚ predlžené na sedem rokov.
Ústava i Zákon o NKÚ však nemajú prechodné ustanovenia, či sa zmenené funkčné obdobie vťahuje alebo nevzťahuje aj na jestvujúcich predstaviteľov úradu. Obe strany sporu, v ktorom sa stretli dvaja niekdajší ústavní sudcovia – Tibor Šafárik, ktorý zastupuje sťažovateľov a Ján Drgonec, ktorý zastupuje NR SR. Obaja si toto problematické mlčanie zákonodarcov v tejto otázke vysvetľujú rozdielne.
Šafárik tvrdí, že v demokratickom právnom štáte sa všetky orgány štátnej moci musia riadiť platným právom a nemôžu sa odvolávať na starý stav. ,,Ak zákonodarca neprijal prechodné ustanovenia a výslovne neuviedol, že novela sa nevzťahuje na súčasných predstaviteľov, tak to nemal ani v úmysle.
Na druhej strane Drgonec tvrdí, že prijatie takejto argumentácie by mohlo ohroziť základné princípy fungovania demokratického štátu a všetky voľby by boli zbytočné, keby sa kedykoľvek komukoľvek mohlo predĺžiť funkčné obdobie počas jeho trvania.
