Bratislava 31. januára (TASR) - Koncepciu komunálnej reformy o budúcej štruktúre usporiadania obcí a miest Bratislavy a Košíc predloží v druhom štvrťroku do vlády splnomocnenec pre decentralizáciu verejnej správy Viktor Nižňanský. Zaoberať sa ňou bude aj parlament.
"Cieľom je zodpovedať otázku, či sa bude Slovensko uberať naďalej cestou dobrovoľnej medziobecnej spolupráce na miestnej úrovni, čiže na úrovni obcí, alebo či sa nájde dostatok vôle, politickej, ale najmä medzi obcami, aby sme pristúpili k zásadnej reforme miestnej samosprávy," povedal dnes novinárom Nižňanský. Jeho tím v tomto roku preto bude chodiť po Slovensku a predstavovať východiská komunálnej reformy.
Zefektívniť činnosť samosprávy môže dobrovoľná spolupráca obcí alebo môže Slovensko po vzore severských štátov, Poľska či Kanady pristúpiť k ich zlučovaniu do väčších celkov. Nižňanský zdôraznil, že obce by však v takom prípade nestratili pôvodnú identitu. Vládny splnomocnenec odôvodnil potrebu zmien rozdrobením osídlenia na Slovensku, ktoré má veľa malých obcí. Tie majú najväčšie problémy s množstvom kompetencií, ktoré musia zabezpečovať. Veľké náklady na správu majú predovšetkým obce do tisíc obyvateľov. "Na Slovensku je 530 obcí, ktoré majú menej ako 250 obyvateľov," poznamenal s tým, že 60 percent rozpočtov týchto obcí ide len na náklady kancelárie starostu. Navyše ak sa obce nezdružia do mikroregiónov, nedokážu pritiahnuť investície či rozvinúť cestovný ruch, čo potvrdzuje i skutočnosť, že oblasti s najviac rozdrobeným osídlením - Gemer alebo časti východného Slovenska ako Šariš sa prekrývajú s najväčšou chudobou. Práve v týchto oblastiach by chcel Nižňanský ešte v tomto volebnom období zrealizovať pilotný projekt komunálnej reformy.
Slovensko má podľa Nižňanského tiež "obrovský" počet volených predstaviteľov samosprávy, na miestnej úrovni je to okolo 25 tisíc zástupcov. Naznačil, že od kolektívnej zodpovednosti treba prejsť k individuálnej a počet starostov a poslancov zastupiteľstiev by sa mohol znížiť.
Hlavné mesto sa môže v budúcnosti stať vyšším územným celkom. Mesto by prevzalo kompetencie VÚC, mestské časti by mali kompetencie obcí. Ďalšou cestou je zachovať dvojúrovňovú samosprávu v oboch mestách (Bratislava, Košice), teda magistrát a mestské časti, ich počet by sa ale znížil. Uvažuje sa však aj s jednoúrovňovou samosprávou, mestské časti by nemali volené orgány, len starostu. Či sa Bratislava stane samostatným VÚC by sa podľa Nižňanského malo rozhodnúť do jedného až dvoch mesiacov, podľa druhej varianty sa to vyrieši až v ďalšom volebnom období.
Po schválení komunálnej reformy by sa mala začať realizovať konkrétna transformácia miestnej samosprávy. Vládny splnomocnenec pripomenul, že ide o dlhodobé procesy, ktoré iné krajiny riešili aj celé desaťročia.
