Bratislava 31. januára (TASR) - Sudcovská rada pri Najvyššom súde (NS) vyjadruje znepokojenie nad spôsobom, akým polícia 18. januára vykonala prehliadku kancelárskych priestorov sudcu NS SR.
"Zvolený spôsob a okolnosti zásahu nevylučujú, že môžu byť vnímané, ako nátlak na rozhodovaciu činnosť sudcov NS SR," uvádza sa v stanovisku Sudcovskej rady pri NS SR, ktoré TASR poskytla jej predsedníčka Eva Babiaková.
Sudcovská rada bez toho, aby sa vyjadrovala k samotnému meritu predmetného prípadu a potrebe vykonať zásah, považuje dôvody prezentované v médiách za nedostatočné. Postup polície nesvedčí o voľbe najvhodnejších prostriedkov a metód, ktoré by v dostatočnej miere zohľadňovali význam NS SR postavenie sudcov v systéme štátnej moci.
Polícia na základe udania trestne stíhaného Ladislava R. v kauze najväčšej zločineckej skupiny, ktorá sa zaoberala podvodmi s pohonnými látkami prehľadala kanceláriu trestného sudcu Milana L. Ladislav R. obvinil sudcu z prijatia dvojmiliónového úplatku od bývalého spolupracovníka Mikuláša Černáka Miloša K. za "správne" pridelenie dvoch sťažností ministra spravodlivosti Daniela Lipšica. Na udalosť si spomenul po dvoch rokoch. Podľa ministrovho hovorcu Borisa Ažaltoviča doplatok peňazí - 1,5 milióna korún mal Miloš K. odovzdať za prítomnosti advokáta sudcovi "v týždni, keď senáty rozhodovali o spomínaných sťažnostiach ministra spravodlivosti".
O sťažnosti rozhodovali však senáty s rozdielom niekoľkých mesiacov. Podľa zdroja z NS SR svedok udáva termín prvého uplácania v čase, keď boli sťažnosti už pridelené podľa rozvrhu práce do predmetných senátov. Presne 19. marca dovolací senát predsedu Karabína poslal Černáka späť za mreže a senát Milana L. rozhodoval až 7. mája 2003. Obe rozhodnutia padli na neverejných zasadnutiach. Sú výsledkom hlasovania spolu šiestich sudcov. Išlo o to, či právoplatne odsúdený Černák a Kaštan môžu byť podmienečne prepustení už po polovici odpykania trestu, alebo si musia odsedieť až dve tretiny trestu. Obidvoch najskôr okresný, neskôr krajský súd prepustili na slobodu. Na základe dvoch rozdielnych verdiktov senátov NS SR vznikol právny problém, ktorým sa zaoberalo trestné kolégium.
Sudca Milan L. obvinenie odmieta a tvrdí, že udalosť sa nikdy nestala.
