BRATISLAVA 20. decembra (SITA) - Oslave Vianoc vtlačilo v našom kultúrnom priestore osobitnú tvár kresťanstvo. Podľa tradície, prebratej zo židovstva, slávia kresťania veľké sviatky už večer pred ich skutočným termínom. Preto máme Štedrý večer 24. decembr
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
a a polnočnú svätú omšu v noci z 24. na 25. decembra. K slávnostne prestretému stolu si ľudia sadali podľa starého zvyku po objavení sa prvej hviezdy na oblohe. "Keď neskoršie zasadneme, budeme v lete meškať s robotou," pripomínalo sa v dedinských domoch. Po večeri sa deti rozbehli po susedoch spievať pod oknami koledy, za čo ich v každej rodine počastovali vianočnými dobrotami.
Slávnostná atmosféra vrcholila polnočnou svätou omšou, ktorá patrila medzi najnavštevovanejšie a nadobúdala dokonca ekumenický charakter, pretože v tento deň prichádzali do kostola aj neveriaci alebo príslušníci iných náboženstiev. Na mnohých miestach sa táto omša nazýva utiereň, čo je odvodené od slova utro, jutro - ráno.
Hneď zrána na sviatok Božieho narodenia 25. decembra sa slúžievala tzv. pastierska omša. Dopoludnie bolo plné vinšov a žičení, po hlavnej svätej omši sa však ľudia ponáhľali domov, lebo kto vraj dobehol prvý pred dvere, prvý obstál v prácach na poli. Prvý skončil jarné aj letné roboty, pozvážal z poľa úrodu a v jeseni predbehol ostatných s mlatbou. Zvyšok dňa charakterizovalo domáce silencium (ticho). Platil prísny zákaz všetkých prác, na obed sa len prihriali jedlá od večera a rušiť sviatočný pokoj návštevami sa považovalo za spoločenskú netaktnosť. Ľudia sa mali zamýšľať nad príchodom Spasiteľa na svet a ďakovať Bohu za túto milosť.
Atmosféra druhého vianočného sviatku, zasväteného prvému mučeníkovi svätému Štefanovi, bola omnoho voľnejšia. Mládenci vyberali od dievčat “sviatočné” za postavenie vianočného stromu uprostred dediny a za výzdobu chrámovej lode. Popoludní sa hrávali divadlá a večer patril svätoštefanskej veselici. Až touto tanečnou zábavou sa vlastne končilo pôstne adventné obdobie, kedy boli hlučné svadby a iné radovánky zakázané.
Sviatočnú atmosféru čiastočne zopakoval silvestrovský večer, podobný najmä jedálnym lístkom tomu Štedrému, a potom postupne uvoľňovala miesto všedným povinnostiam. Vyvrcholením bol sviatok Troch kráľov alebo Zjavenia Pána 6. januára a následná nedeľa, ktorá je posledným vianočným dňom. Po tomto termíne sa v kostoloch prestanú spievať vianočné piesne, odstraňuje sa vianočná výzdoba a betlehemy môžu ostať iba v bočných kaplnkách.