Bratislava 5. februára (TASR) - V týchto dňoch vrcholia na Slovensku fašiangy - obdobie zábav, bálov a karnevalov, ktoré sa tento rok skončí v utorok 8. februára o polnoci pochovávaním basy. Už 9. februára sa Popolcovou stredou začne pre kresťanov 40-dňový čas pôstu, ktorý potrvá až do Veľkonočnej nedele. Je to obdobie pokánia a prípravy na najstaršie a najvýznamnejšie sviatky kresťanského cirkevného roka - Veľkú noc. V čase pôstu sa obvykle nekonali zábavy ako znamenie vážnosti tohto obdobia, pripomínajúceho utrpenie a smrť Ježiša Krista.
Fašiangy sú dozvukmi starších slávností, ktoré vznikli z troch podstatne odlišných zložiek. Slovenský pôvod majú obchôdzky či sprievody dospelej mládeže v maskách, druhou zložkou je odzrkadlenie sa karnevalových slávností a starorímskych bakchanálií. Tretím prvkom, ktorý sa dostal do fašiangového obdobia neskôr, boli slávnosti na počesť zosnulých a s nimi spojené sypanie popola na hlavu. Táto slávnosť sa u nás traduje ako Popolcová, či "škaredá" streda.
V tomto roku sú fašiangy veľmi krátke, o viac ako dva týždne kratšie než napríklad vlani. Dátum Popolcovej stredy - začiatku 40-dňového pôstu závisí totiž od dátumu Veľkej noci, ktorý je pohyblivý podobne ako aj termín ďalších na ňu nadväzujúcich sviatkov, napríklad sviatku zoslania Ducha Svätého.
Určenie ich dátumu závisí od výpočtu začiatku astronomickej jari a následného splnu mesiaca. Spln mesiaca nastáva každých 29,53059 dňa, takže v niektorých rokoch je 12 inokedy 13 splnov. Preto je Veľká noc niekedy už koncom marca, inokedy začiatkom apríla a v niektorých rokoch v polovici ba až koncom apríla.
V roku 2000 napríklad pripadla Popolcová streda až na 8. marca, čiže bola o mesiac neskôr ako v tomto roku, Veľkonočná nedeľa bola až 23. apríla a sviatok zoslania Ducha Svätého 11. júna. Vlani bola Popolcová streda 25. februára, Veľkonočná nedeľa 11. apríla a svätodušné sviatky 30. a 31. mája. V tomto roku pripadne Veľkonočná nedeľa už na 27. marca, Nanebovstúpenie Pána na 5. mája a svätodušné sviatky na 15. a 16. mája.
