BRATISLAVA 21. decembra (SITA) - Vianočné obdobie je najkratším liturgickým obdobím cirkevného roka. Začína sa večer 24. decembra vigíliou, čiže predvečerom sviatku. Tradícia vigílnych slávení pochádza zo židovstva, v ktorom sa deň začína predchádzajúcim
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
večerom. Preto sa slávnostné vianočné omše slúžia o polnoci z 24. na 25. decembra. Nadväzuje to aj na biblickú tradíciu, podľa ktorej sa Ježiš narodil v noci. Hlavná omša je však až na druhý deň predpoludním na Sviatok Božieho narodenia, ktorý je hlavným dňom Vianoc. Ich druhým vrcholom je slávnosť Zjavenia Pána, čiže Troch kráľov 6. januára. Pripomína Božie zjavenie sa svetu vo svojom novonarodenom Synovi. Ním sa Vianočné obdobie chýli ku koncu, pretože nedeľu po Troch kráľoch stanovila cirkev ako posledný vianočný deň. Je to Nedeľa Krstu Krista Pána a teraz pripadá na 13. januára 2002.
Po Vianočnom období nasleduje v kresťanskej liturgii Obdobie cez rok. Po ňom sa 40 dní pred Veľkou nocou začína Popolcovou stredou Pôstne obdobie. Zelený štvrtok otvára Veľkonočné obdobie, ktoré sa končí ôsmou veľkonočnou nedeľou, čiže sedem týždňov po Veľkej noci. Obdobie do začiatku Adventu, čiže prípravy na Vianoce štyri nedele pred 24. decembrom, znova vypĺňa Obdobie cez rok.