Bratislava 7. februára (TASR) - Za neadekvátnu, nekultúrnu a neetickú považuje podpredseda Súdnej rady SR Jozef Hrabovský policajnú akciu v kancelárii sudcu Najvyššieho súdu SR Milana Lipovského. Polícia vykonala zásah na základe výpovede osoby s kriminálnou minulosťou, ktorá obvinila sudcu z prijatia dvojmiliónového úplatku.
Súdna rada podporuje odhaľovanie negatívnych javov v justícii. Poukazuje, že súčasťou právneho štátu je vysoká právna kultúra založená na rešpekte súdnej moci a jej autorite v spoločnosti. "Súdna rada so znepokojením konštatuje, že ohrozenie týchto predpisov v predmetnom prípade môže v budúcnosti ohroziť ochranu práv v spoločnosti," dodal Hrabovský.
Podľa neho sa rada dnes postavila za sudcu Lipovského. Ten sa listom i osobne obrátil na Súdnu radu a troch najvyšších ústavných predstaviteľov, kde okrem iného namieta opodstatnenosť januárového policajného zásahu vo svojej kancelárii na NS SR. Podľa Lipovského spôsob, ktorý sa použil v jeho kauze, je maximálne nebezpečný pre celý verejný život. "Zle volenými síce zákonnými prostriedkami sa dá zdiskreditovať ktokoľvek," spresnil Lipovský. Sudca však nevie, kto stojí za jeho diskreditáciou.
Trestne stíhaný Ladislav Ríz podozrivý z členstva v najväčšej zločineckej skupine v kauze podvodov s pohonnými látkami obvinil sudcu Lipovského z prijatia dvojmiliónového úplatku od bývalého spolupracovníka Mikuláša Černáka Miloša K. za "správne" pridelenie dvoch sťažností ministra spravodlivosti Daniela Lipšica. Na udalosť si spomenul po dvoch rokoch. Podľa hovorcu ministra vnútra Borisa Ažaltoviča doplatok peňazí - 1,5 milióna korún mal Miloš K. odovzdať za prítomnosti advokáta sudcovi "v týždni, kedy senáty rozhodovali o spomínaných sťažnostiach ministra spravodlivosti".
Predseda Najvyššieho súdu SR Milan Karabín, ktorého senát rozhodoval o sťažnosti v prípade Černáka, dnes odmietol, že by ho Lipovský ovplyvňoval, ako má o ministrovej sťažnosti rozhodnúť.
O sťažnostiach ministra spravodlivosti rozhodovali dva rôzne senáty s rozdielom niekoľkých mesiacov. Presne 19. marca dovolací senát predsedu Karabína poslal Černáka späť za mreže a Lipovského senát rozhodoval až 7. mája 2003. Obe rozhodnutia padli na neverejných zasadnutiach. Sú výsledkom hlasovania spolu šiestich sudcov. Išlo o to, či právoplatne odsúdený Černák a Kaštan môžu byť podmienečne prepustení už po polovici odpykania trestu, alebo si musia odsedieť až dve tretiny trestu. Obidvoch najskôr okresný, neskôr krajský súd prepustili na slobodu. Na základe dvoch rozdielnych verdiktov senátov NS SR vznikol právny problém, ktorým sa zaoberalo trestné kolégium.
