Spolužiakovi sa snažil pomôcť pri násobilke, čo však pedagóg v tej chvíli za výpomoc nepovažoval. Za tento čin sa mu neskôr ospravedlnil, no pre Schustera nebola táto skúsenosť jedinou negatívnou počas školských liet.
Spomenul si tiež na to, ako spolu so spolužiakmi dostávali od učiteľov po prstoch. A tak nečudo, že neraz išiel do školy so strachom, pretože, ako poznamenal, "keď žiak nebol pripravený, musel očakávať všeličo". Za jeho prípravou do školy stála väčšinou matka, ktorá dbala o to, aby sa učil. Otec chodil na týždňovky, tak sa na jeho pomoc spoliehať nemohol.
Prezident sa priznal, že patril medzi priemerných žiakov, či počas štúdia na stavebnej priemyslovke, alebo na stavebnej fakulte. Snažil sa o to, aby skúšky nemusel opakovať a mal tak viacej voľného času na šport, kultúru a iné koníčky.
Vzhľadom aj na vyššie spomínané skúsenosti si myslí, že školy waldorfského typu, v ktorých sa bez stresov a obáv podporuje rozvoj individuálnych schopností dieťaťa, sú správnou výchovnou cestou. Odporučil by do takejto školy prihlásiť aj svoje vnúčatá, zatiaľ je však na Slovensku len jedna takáto základná škola, a to v Bratislave.
*ad som NNNN
