Bratislava 21. decembra (TASR) - Schválený erb Bratislavského samosprávneho kraja bude symbolizovať úctu k takmer 450 ročnej tradícii v samospráve bratislavského regiónu. Aj preto sa, podľa predsedu vyššieho územného celku (VÚC) Ľuba Romana, tak nápadne podobá na erb dedičných bratislavských županov Pálfiovcov.
Oproti pôvodnému pálfiovskému erbu, ktorý obsahoval na modrom poli vyobrazeného zlatého jeleňa, polkoleso a zelené trojvršie však v znaku VÚC došlo k výmene trojvršia za vlnovku. Tá má v znaku samosprávneho kraja zvýrazniť historický a dnešný geopolitický význam dunajského mesta Bratislavy.
VÚC sa v súčasnosti často nesprávne spájajú a porovnávajú s historickými župami. Ich vývoj sa začína v porevolučných rokoch 1848 až 1849 a končí v roku 1928. Ako územné jednotky štátnej správy plnili len časť samosprávnych úloh, svojím vznikom nahradili predchádzajúce samosprávne šľachtické stolice. Tie na území Slovenska vznikli už na začiatku 14. storočia.
Situácia v stoliciach však tiež nebola jednoznačná. Hlavnými predstaviteľmi stolíc, tradične nazývanými županmi, boli kráľovskí - štátni úradníci, vymenovaní do úradu priamo panovníkom. Podobným vymenovaním sa ku kormidlu v Bratislavskej stolici dostali v polovici 16. storočia aj Pálfiovci. Samosprávne kraje, ktoré začnú fungovať od prvého januára, budú pravdepodobne prvými čisto samosprávnymi územnými celkami na území Slovenska.
